Mzdové ohodnotenie učiteľov

Úvod UčiteliaMzdové ohodnotenie učiteľov

„Kým budeme generálom platiť viac, ako učiteľom, nebude mier vo svete.“ – Tomáš Garrigue Masaryk

 

Aby si štát mohol vyberať tých najlepších spomedzi uchádzačov o učiteľské povolanie, musí byť pre nich učiteľská profesia atraktívna. V opačnom prípade sa učiteľmi stanú aj tí, čo na to nemajú vlohy. Hlavný dôvod, pre ktoré sa väčšina študentov rozhodla nestať učiteľmi, je nízka mzda, a to až pre 58 % študentov, ktorí sa tak rozhodli (Perignáthová, 2019)! Vyššiu mzdu považuje až 70 % študentov učiteľských študijných programoch za najdôležitejšiu zmenu potrebnú na zvýšenie atraktivity profesie učiteľa (Perignáthová, 2019).

          Prečo treba zvýšiť mzdové ohodnotenie učiteľom, aj napriek tomu, že aj v iných profesiách si ľudia zaslúžia vyššie mzdy? Lebo špičky vo svojom obore idú pracovať do firiem alebo do zahraničia, kde dostanú násobne vyššie mzdy ako v školstve. Postupne zostávajú už len tí, ktorí sa vzdali bojovať proti systému, sú vyhoretí a už nemajú žiadne ambície svoje skúsenosti odovzdávať. Mladí ľudia to cítia a tí ambiciózni odchádzajú do zahraničia za lepším školstvom. Preto dnes viac ako 18 % mladých ľudí študuje na zahraničných vysokých školách (TASR, 2019a). A veľakrát sú to tí, ktorí sú budúcim motorom akejkoľvek ekonomiky. Nie však tej, v ktorej nie sú. Na vysokých školách si mladí ľudia vytvoria nové záväzky, spoznajú na internátoch nových ľudí, zamilujú sa. V 4. a 5. ročníku ich sťahujú firmy, ktoré sú v mestách, kde sídlia tieto školy. Po škole pokračujú v práci, založia si rodiny, usadia sa a späť sa nevrátia. Firmy v krajine, z ktorej mladí ľudia odišli, nedokážu konkurovať kvalitou zahraničným firmám, do ktorých títo ľudia prichádzajú. Firmám nezostane nič, len si kradnúť ľudí navzájom, čím sa firmy ochudobňujú. Firmám sa znižujú zisky vo svetovej konkurencii a prinášajú do štátu menej peňazí z daní. To jednak škodí ekonomike štátu a jednak strácame potenciálnych inteligentných jedincov (Štencl, 2016).

          V súčasnom vzdelávacom systéme fráza „byť učiteľom nie je práca, ale poslanie“ slúžila len na ospravedlnenie nízkych miezd učiteľov, ale v novom vzdelávacom systéme by to nemala byť len prázdna fráza. Aby sa zvýšila atraktivita učiteľskej profesie, je potrebné, aby boli dostatočne mzdovo ohodnotení a aby sa ich mzda dynamicky vyvíjala. Inak by hrozilo, že za niekoľko rokov sa zas dostaneme do situácie, že ich mzdy budú nepostačujúce. Preto navrhujeme v novom vzdelávacom systéme odvodenie mzdy učiteľov od popisných štatistických charakteristík mzdy v národnom hospodárstve v prepočte na plný pracovný úväzok, čo znamená, že do štatistiky by sa rátali len mzdy z plného pracovného úväzku, nie napríklad čiastočné alebo polovičné úväzky. Aby bola táto mzda atraktívna, mala by byť vyššia ako mediánová mzda (t. j. vyššia ako 50 % všetkých miezd) v národnom hospodárstve v prepočte na plný pracovný úväzok. Konkrétne navrhujeme aby v materských školách bola základná mzda na úrovni 6. decilu (t. j. vyššia ako 60 % všetkých miezd), v základných školách na úrovni 7. decilu (t. j. vyššia ako 70 % všetkých miezd), v stredných školách na úrovni 8. decilu (t. j. vyššia ako 80 % všetkých miezd) a vo vysokých školách na úrovni 9. decilu (t. j. vyššia ako 90 % všetkých miezd), keďže na vysokých školách by mali pôsobiť špičky zo svojich odborov, musia byť aj tak ohodnotené. Ďalšie osobné ohodnotenie by bolo podľa finančných možností jednotlivých škôl zohľadňujúce nie počet odučených rokov a nadobudnutých kreditov, ale z 50 % by to malo zohľadňovať hodnotenie od svojich žiakov a študentov a z 50 % by o tom rozhodovalo vedenie školy. Pretože počet odučených rokov nezohľadňuje kvalitu učiteľa a kvôli takémuto ohodnocovaniu potom je menej finančných prostriedkov na odmeňovanie skutočne kvalitných učiteľov.