Typy škôl a ich charakteristika

Úvod Tretia etapaTypy škôl

Navrhujeme, aby prijímanie na stredné školy nebolo podmienené prijímacími skúškami. Každý žiak by si vyberal slobodne. Nemal by byť žiadny celoštátny monitoring či testovanie. Na tretiu etapu vzdelávacieho systému sa taktiež aplikujú novinky týkajúce sa riadení školy v druhej etape vzdelávacieho systému, t. j. školské zhromaždenie, súdna komisia a žiacke záujmové výbory, rovnako tak princípy vo vzdelávacom procese, t. j. interdisciplinárne prepojenie, zážitkové vzdelávanie sa, atď. Taktiež navrhujeme v tretej etape vzdelávacieho systému rozdeliť školy na dva typy – prípravné a kvalifikačné:

1. Prípravné školy

Prípravné školy by sa zameriavali na prípravu pre vyššiu etapu vzdelávacieho systému, t. j. štvrtú. Išlo by o ekonomické školy, prírodovedné školy, humanitné školy, atď. Taktiež k prípravným školám by sa zaradili aj technické školy, z ktorých by sa mohlo v štúdiu pokračovať ďalej. Prípravné školy by sa špecializovali na určité profilové oblasti poznania alebo zručností, pričom ostatné oblasti poznania a zručností by boli druhoradé a pokiaľ by bol záujem o nejakú inú oblasť poznania a zručností, škola zabezpečí preň externého lektora.

          Prípravné školy musia byť založené na úzkej spolupráci s vysokými školami, múzeami, knižnicami, hvezdárňami, botanickými záhradami, rôznymi ďalšími organizáciami, ale aj firmami. Školy by mali vytvárať podmienky pre kvalitné vzdelávanie, ktoré reflektuje potreby súčasného sveta a zameriava sa rovnako aj na výskum a experimentálnu výuku. Takto fungujú napríklad Laboratórne školy (Púpavová, 2016), ktoré vznikli v USA, ale dnes sú po celom svete vrátane susednej Českej republiky. Hoci sa o takýto typ spolupráce snažia i klasické školy súčasného vzdelávacieho systému, laboratórne školy sú toho komplexným výnimočným prevedením a systematickou spoluprácou. V prípade spolupráce s vysokými školami, by vysoké školy spoluvytvárali podmienky pre danú špecializáciu. Aby podmienky z danej oblasti poznania a zručností boli na celom území Slovenska rovnaké a ich splnenie bolo dostatočnou prípravou na samotnú vysokú školu.

          Súčasťou podmienkového systému musí byť aj absolvovanie stáže podľa vlastného výberu žiaka, pretože praktické stáže v lokálnych podnikoch pomáhajú žiakom vo vzdelávaní. Škola by sa mala snažiť zlepšovať zručnosti práve prostredníctvom stáží. Stáže zapájajú žiakov do skutočného sveta prostredníctvom individuálneho vzťahu s dospelým mentorom. Ako vzor môže slúžiť školský systém v New Hampshire, ktorý zaviedol pravidelné dvojtýždňové stáže u všetkých škôl (Shaw, 2017). Napríklad stredná charterová škola MC2, kde 14- až 18-roční žiaci dochádzajú napríklad do miestnych tovární na vybavenie vodných filtrov, do predškolských zariadení, kde pomáhajú starať sa o deti, alebo do spoločnosti stavajúcej drevostavby. Žiaci sa do komunitného života zapájajú aj pri organizovaní rôznych udalostí alebo pri zabezpečovaní dostatku produktov pre rodiny s potravinovou intoleranciou alebo alergiami.

          Štandardná dĺžka štúdia na stredných školách v súčasnom vzdelávacom systéme trvá 4 roky. V novom vzdelávacom systéme navrhujeme, aby štúdium na prípravných školách trvalo spravidla len 3 roky, ale keďže štúdium nie je založené na absolvovaní ročníkov, ale na splnení podmienok, môže štúdium trvať v závislosti od schopností a pracovitosti žiaka 2 až 4 roky, podobne ako je to aj vo fínskom vzdelávacom systéme (Välijärvi et al., 2003). Najneskôr však druhú etapu vzdelávacieho systému by mal žiak ukončiť do 20. roku života.

2. Kvalifikačné školy

Kvalifikačné školy by sa zameriavali na určitý typ nejakých príbuzných profesií. Napríklad mechanik, hotelierstvo, vizážistika, atď. Išlo by o obdobu stredných odborných škôl v súčasnom vzdelávacom systéme, len v novom riadení.

          Kvalifikačné školy by si podmienky stanovovali sami, avšak musia mať zahrnutú aj povinnú prax formou duálneho vzdelávania, ktorá by mala predstavovať významnú časť výučby, pričom škola (a štát) sa musia spolupodieľať na jej zabezpečení. Duálne vzdelávanie je „systém odborného vzdelávania a prípravy na výkon povolania, ktorý sa vyznačuje najmä úzkym prepojením všeobecného a odborného teoretického vzdelávania s praktickou prípravou u konkrétneho zamestnávateľa“ (ŠIOV, 2019). Účelom praxe je, aby sa žiak naučil praktickým zručnostiam priamo z reálneho života. Preto aj pri záverečnej skúške bude prezentovať nadobudnuté zručnosti aj z tejto praxe. Žiak má právo zmeniť zamestnávateľa, pokiaľ sa neučí zručnostiam príslušného odboru. Zamestnávateľom by mali byť vytvárané podmienky pre to, aby skutočne zaúčali praktikantov, aby im poskytovali skutočne prax a nevyužívali ich len na pomocnú činnosť, z ktorej praktikant nič nemá. Prioritou štátu by malo byť zatraktívnenie duálneho vzdelávania pre firmy.

          V kvalifikačných školách by sa výučba končila záverečnou skúškou, kde by žiak musel predviesť svoje odborné znalosti v príslušnom odbore, ktorý študoval, na riešení reálnych problémoch (pričom tiež musí mať splnené všetky podmienky). Žiak by skončil kvalifikačnú školu s titulom DiS. (diplomovaný špecialista). Súčasťou hodnotiaceho výboru by mal byť učiteľ zo školy, v ktorej daný žiak študoval, učiteľ zo školy, ktorá má rovnaké zameranie a odborník v danej oblasti z praxe.

         Štúdium kvalifikačnej školy by trvalo spravidla 5 rokov, pričom minimálne jeden rok by žiak musel stráviť priamo v praxi. Ide o obdobu strednej odbornej školy aj s nadstavbou v súčasnom vzdelávacom systéme. Pri niektorých odboroch by bolo možné aj kratšie štúdium.