Forma vyučovania

Úvod Štvrtá etapaForma vyučovania

Značná časť vyučovania na vysokých školách v starom (súčasnom) vzdelávacom systéme je založená na prednáškach a cvičeniach. Klasické vysokoškolské prednášky však neučia študentov, ako efektívne riešiť problémy, čo potvrdzuje aj nedávna štúdia Okanaganského kampusu kanadskej Univerzity v Britskej Kolumbii. Výskumníci testovali takmer 1 000 študentov bakalárskych a magisterských programov v rôznych fázach štúdia a zistili, že zatiaľ čo po prvom semestri došlo k zlepšeniu schopnosti riešiť problémy o 10 %, počas nasledujúcich rokov nezaznamenali študujúci naprieč odbormi žiadny ďalší pokrok[112]. Študenti sa najmenej naučia, keď sedia v lavici a počúvajú, ako niekto vpredu hovorí. Je to nezaujímavé, neautentické a nedáva to reálne podnety ku skúmaniu. Všetky teoretické prednášky dokážu byť spísané, alebo nahrané a poskytnuté študentom napríklad v elektronickej verzii. A ako povedal Arthur Charles Clarke, britský autor science fiction literatúry, vynálezca a propagátor kozmonautiky: „Každý učiteľ, ktorý môže byť nahradený strojom, by mal byť nahradený strojom!“ Už predošlé etapy nového vzdelávacieho systému naučia študentov vedieť vyhľadávať potrebné informácie a sebavzdelávať sa.

Profesor biológie Andis Klegeris k tomu uvádza, že silný vzťah medzi spôsobom výučby a rozvojom zručnosti riešiť problémy je preukázaný a klasické odovzdávanie informácií učiteľom nevychádza najlepšie. Preto miesto výlučného odovzdávania informácií formou prednášok, sa treba zamerať na prácu menších skupín študentov, ktorí by pod vedením sami aktívne objavovali nové vedomosti.

Docent Josef Koubek v knihe Řízení lidských zdrojů definuje tri koncepcie vzdelávania podľa účinnosti, ktorú majú. V prípade, že sa v podniku používa teoretické vzdelávanie a rozvoj formou prednášok, diskusií, jednoduchých počítačových programov a výukových dielní, je účinnosť nízka. Ak sa prejde na praktické vzdelávanie formou získavania praktických skúseností, vzdelávaním a rozvojom na pracovisku, účinnosť je vyššia. Optimálnu účinnosť však podniky dosiahnu vtedy, keď školení zamestnanci riešia prípadové štúdie, simulujú sa rôzne situácie, hrajú roly a prebieha "outdoor training", t. j. tréning vonku[10].

Vyučovanie v novom vzdelávacom systéme by malo vyzerať obdobne ako v dánskom vzdelávacom systéme. Vyučovanie nie je zamerané len na sprostredkovanie teoretických poznatkov, ale najmä na riešenie problémov z praxe, kde sa od študenta očakáva aktívny prístup a samostatná, rovnako ako skupinová práca. Namiesto hromadných prednášok je výučba v menších skupinách, kde sa vyžaduje aktívna účasť študentov. Štúdium je náročnejšie, no vzhľadom na dôraz na aplikovanie učiva v praxi študent vie, čo sa učí a prečo sa to učí. Spôsob výučby je založený na tzv. "problem based learning" – teda nauč sa a zisti si sám. Pracuje sa v tímoch a každý každému je učiteľ[113], čo ideálne nadväzuje na predošlé etapy vzdelávacieho systému.

Predmety teda v novom vzdelávacom systéme by mali byť také, ktorých výučba je založená na práci v malých skupinách, seminároch, cvičení, skupinových konzultáciách, atď. Súčasťou takýchto predmetov by mala byť už spomínaná kooperatívna práca. Potom predmety, ktorých výučba je založená na praktickom vyučovaní priamo v teréne, na riešenie problémov z praxe, výučbe s externými pracovníkmi, atď. a predmety, ktorých výučba je založená na samoštúdiu, doplnenom o skupinové a individuálne konzultácie, či tvorbe skupinových praktických projektov.

 

 

[10] https://www.euroekonom.sk/edukacny-proces-zamestnancov/

[112] http://www.teachertoolkit.me/wp-content/uploads/2016/12/Problem-Solving-Study.pdf

[113] http://profesia.pravda.sk/studium/clanok/256420-studium-v-dansku-je-pre-studentov-bezplatne/