Akademické obdobie

Úvod Štvrtá etapaAkademické obdobie

Vyučovanie na vysokých školách v súčasnom vzdelávacom systéme prebieha na striedaní semestrov (zimný od septembra do decembra a letný od februára do mája) a skúškových období (január-február a máj-jún). Vzhľadom na navrhované zmeny v predošlých bodoch (zrušenie známkovania, podmienkový systém, atď.) sú samostatné skúškové obdobia zbytočné. Navrhujeme v novom vzdelávacom systéme nahradiť systém striedania semestrov a skúškových období na systém striedania len trimestrov. Trimestre budú: september – december, január – apríl a máj – august.

          Nejako podobne to funguje aj vo švédskom vzdelávacom systéme. Neexistuje tam tzv. skúškové obdobie. "Letný" semester v našom súčasnom vzdelávacom systéme je vo Švédsku označovaný ako "jarný" semester. Okrem zimného a jarného semestra majú aj skutočný letný semester, ktorý je v mesiacoch, keď u nás v súčasnom vzdelávacom systéme sú letné prázdniny. Študenti však nemajú povinnosť si počas letného semestra niečo zapisovať a môžu mať počas neho skutočné voľno. Niektorí študenti miesto voľného letného semestra si dajú voľný jarný, či zimný semester. Iní študenti to zase vidia ako jedinečnú príležitosť na štúdium. Skutočný letný semester teda ponúka študentom možnosť dokončiť školu skôr (RPRT, 2015).

          Dĺžku jedného trimestra v novom vzdelávacom systéme navrhuje stanoviť na 75 pracovných dní. Dôvodom je, aby bolo viac priestoru učivu porozumieť, hlbšie ho pochopiť, lepšie precvičiť a tiež, aby bolo dostatok času na preskúšanie všetkých študentov z každej podmienky hocikedy, keď sa študent bude na to cítiť. Magisterské štúdium by tak štandardne trvalo len 4 roky (12 trimestrov, z toho 1 trimester by bola čistá prax) a doktorandské štúdium by štandardne trvalo 3 roky.

          V súčasnom vzdelávacom systéme vychádza priemerné pracovné zaťaženie študenta na 825 hodín za semester so skúškovým obdobím (Erazmus+, 2015), čo vychádza zhruba na 8,7 hodiny na deň (13 týždňov semestrálnej výučby a 6 týždňov skúškového obdobia). Jedna štúdia expertky na časový manažment Laury Vanderkamovej  (Vanderkam, 2018) dospela k záveru, že ľudia, ktorí pracujú menej hodín (v priemere 7,6 hodín), majú tendenciu pociťovať veľa času na dokončenie vecí. Títo ľudia majú tendenciu plánovať si deň lepšie, dokončujú svoje náročnejšie úlohy, keď sú najproduktívnejší, a tak si uvoľňujú viac času vo svojom dni. Tí, ktorí pracovali v priemere iba o hodinu viac, prežívali svoj deň ako oveľa časovo náročnejší. Z tohto dôvodu by celková pracovná záťaž na jeden trimester mala byť v priemere 570 hodín.