Osvojenie si cudzieho jazyka

Úvod Prvá etapaOsvojenie si cudzieho jazyka

„Učiť sa ďalší jazyk neznamená len učiť sa inak pomenovať tie isté veci, znamená to aj naučiť sa o tých istých veciach premýšľať iným spôsobom.“ – Flora Lewis

 

Mnoho rodičov si myslí, že učiť dieťa cudzí jazyk už v materskej škole je zbytočné, a že je to nadmerné zaťažovanie malého dieťaťa. Súčasný vzdelávací systém na jazykovú prípravu v cudzom jazyku v materských školách vyžaduje podľa prílohy č. 1 k vyhláške MŠVVaŠ SRč. 1/2020 Z. z. absolvovanie štátnej jazykovej skúšky na štátnej jazykovej škole alebo jazykovej škole, ktorá má na to oprávnenie, alebo do 31.12.2013 aj vykonanie maturitnej skúšky z príslušného cudzieho jazyka. Avšak štát už nevyžaduje absolvovanie špeciálnej metodicko-didaktickej prípravy na vyučovanie cudzieho jazyka pre predškolský vek, čo je závažný problém, pretože vyučovanie cudzieho jazyka má iné špecifiká v materskej škole ako vo vyšších etapách vzdelávania.

          Podľa psychológov je najvhodnejšie začať s osvojovaním cudzích jazykov v čase, keď sa mozog ešte vyvíja. Teda v priemere do 7 rokov. V predškolskom veku zvláda jedinec nový jazyk ľahšie. Okolo 7. roku však táto schopnosť klesá (Yamada et al., 1980; Johnson, Newport, 1989). Hoci je pokles mierny, stupňuje sa až do puberty, keď zmeny vrcholia. V tejto fáze, teda začiatkom dospievania, už osvojovanie jazykov nie je založené na vrodených štruktúrach, ale závisí už od všeobecnejších mechanizmov učenia, ktoré však neumožňujú do takej miery úspešné osvojenie jazyka, ako práve spomínané vrodené dispozície, ktoré fungujú v detskom veku (Lightbown, Spada, 1997). Psychologička PhDr. Eva Smiková, PhD. z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie v Bratislave hovorí: „Deti v predškolskom veku sú schopné prijímať množstvo informácií a dokážu bez problémov prijať nové slovíčka či štruktúry. Vo veku 3 rokov alebo aj skôr je dieťa schopné zvládnuť jeden ale i viac jazykov, hoci je proces osvojovania cudzieho jazyka zložitý.“ (Balúchová, 2017) Z výskumu vyplynulo, že u ľudí, ktorí si začali osvojovať druhý jazyk v dospelosti, sa aktivuje iná oblasť mozgu pri používaní druhého jazyka než pri používaní materinského jazyka. Avšak pri jedincoch, ktorí si osvojili ďalší jazyk v rannom detstve, sú oba jazyky – materinský, aj druhý – zastúpené v rovnakej oblasti mozgu (Kim et al., 1997).

          Celkovo existuje nespočetné množstvo výskumov, ktoré sa snažia ponúknuť relevantné dôkazy o vhodnosti, či nevhodnosti ranného cudzojazyčného vzdelávania. Keď sa pozrieme na výskumy, ktoré hovoria v neprospech skorého začiatku cudzojazyčného vzdelávania, možno si všimnúť, že vo väčšine prípadov stavajú do popredia horšie výsledky mladších žiakov oproti starším najmä v oblasti gramatiky (Burstall et al., 1974; Fathman, 1975; Hanušová, Najvar, 2007; Závodyová, 2010). Dôvodom  je  skutočnosť,  že gramatika  nespadá  do  jazykového,  ale  do kognitívneho rozvoja (Závodyová, 2010). Pri štúdiu gramatiky nového jazyka zostanú deti veľmi zručné až do veku 17-18 rokov, a potom táto schopnosť stabilne klesá (Hartshorne, Tenenbaum, Pinker, 2018). Najväčší potenciál pri osvojovaní si cudzieho jazyka v skorom veku je v oblasti foneticko-fonologických schopností, t. j. schopností počuť a rozlišovať zvuky (Bialystok, 2001), pretože práve v nízkom veku si deti najefektívnejšie osvoja prirodzený autentický prízvuk, alebo sa vo výslovnosti aspoň značne priblížia k rodeným hovoriacim (Asher, Garcia, 1969; Fathman, 1975; Oyama, 1976; Williams, 1979; Tahta, Wood, Loewenthal, 1981). Túto schopnosť vníma väčšina výskumníkov ako najvýraznejší rozdiel medzi deťmi a dospelými v oblasti cudzojazyčného vzdelávania (Závodyová, 2010).

          Považujeme za nutné už v prvej etape nového vzdelávacieho systému zabezpečiť pre deti možnosť dobrovoľného osvojenia si cudzieho jazyka. Škola by mala zabezpečiť kvalifikovaného učiteľa, vyškoleného špeciálne pre výučbu malých detí, ktorý rozumie ich potrebám a hodinu vedie primeraným spôsobom, presne zodpovedajúcim ich schopnostiam. Účelom osvojenia si cudzích jazykov vo všetkých etapách vzdelávania je, aby žiak alebo študent vedel bezproblémovo komunikovať s cudzincom v danom jazyku. Gramatika by sa mala učiť prirodzene popri komunikácii, nie primárne. Aj materinský jazyk sa deti naučia bez toho, aby sa museli učiť najprv gramatiku.