Montessori pedagogika

Úvod Prvá etapaMontessori pedagogika

„Potreba slobodne sa hrať je základná, biologická potreba.“ –Peter Gray

 

V súčasnom vzdelávacom systéme nie sú deti v štátnych materských školách nijako špeciálne vzdelávané. Avšak podľa nedávnej správy Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj je predprimárny stupeň vzdelávacieho systému novo považovaný za jeden z kľúčových (OECD, 2016b). Súčasný vzdelávací systém toto obdobie života dieťaťa teda nedokáže efektívne využiť v prospech vzdelávania.

          Existujú však overené alternatívne vzdelávacie systémy zamerané na toto obdobie. Napríklad v klasickej Montessori pedagogike 80 % z vyučovania tvorí samostatná práca detí podľa vlastného výberu. Deti si vyberajú činnosť, miesto činnosti, formu činnosti (individuálna, skupinová) a čas, ktorý jej venujú. Zvyšných 20 % tvorí práca riadená učiteľom (SAM, 2020). V Montessori pedagogike nesmie byť na dieťa vyvíjaný žiaden nátlak! Za nátlakovú komunikáciu sa pokladá aj to, keď učiteľ príde a povie: „Teraz ideme robiť toto.“ Deti používajúce pomôcky Montessori pedagogiky začínajú spontánne písať, čítať a počítať už v predškolskom veku (Kahanec et al., 2019). Získavajú tiež vedomosti, ktoré sú bežne dostupné až deťom základných škôl, ako napríklad základné geometrické predstavy, orientácia na mape sveta, základné geografické pojmy, flóra a fauna jednotlivých svetadielov, elementárne predstavy o evolúcii a iné. Deťom je umožnené rozvíjať sa k samostatnosti v rôznych oblastiach praktického života, v starostlivosti o seba a svoje okolie. Cieľom Montessori pedagogiky je podporovať u dieťaťa prirodzenú túžbu učiť sa, priateľský vzťah medzi učiteľom a dieťaťom a schopnosť učiteľa pozitívne dieťa motivovať. Toto všetko by malo byť aj cieľom prvej etapy nového vzdelávacieho systému. Pre väčšiu predstavu o fungovaní Montessori škôlky viď Dodatok 1.

          Vzdelávanie v štátnych materských školách v novom vzdelávacom systéme navrhujeme preto zakladať na overených a fungujúcich princípoch Montessori pedagogiky. V novom vzdelávacom systéme by ale mala tvoriť 100 % času práca detí podľa vlastného výberu. Základná stratégia by mala byť hlavne dieťa pozorovať a nevmiešavať sa do jeho činnosti a umožniť mu tak slobodnú hru. Slobodná hra je najprirodzenejšia forma učenia a má v rozvoji detí zásadný význam. Učí ich tvoriť, plánovať, rozhodovať sa, dávať a brať, načúvať druhým, vyjednávať, kontrolovať svoje impulzy, prekonávať prekážky (Danišová, Daniš, 2020). Dáva im smiech a radosť zo života. Dovoľuje deťom, aby objavili svoje silné stránky a stali sa samy sebou.