Lesná pedagogika

Úvod Prvá etapaLesná pedagogika

„Fascinujúce výskumy z celého sveta nám skladajú obrázok o tom, že všetci ľudia – a deti predovšetkým – potrebujú pobyt vonku v prírode pre svoje plné fyzické, duševné aj sociálne zdravie. Kontakt s prírodou deťom uľahčuje učenie a prispieva k celkovému rozvoju ich osobnosti.“ – Petr Daniš

 

Národné lesnícke centrum definuje lesnú pedagogiku ako „environmentálne vzdelávanie zamerané na spoznávanie prírody, života v lese a objavovania prírodných tajomstiev prostredníctvom hier a zážitkov“ (NLC – ÚLPV Zvolen, 2009). Je založená na zmyslovom vnímaní prírody formou zážitkového učenia – hier rozvíjajúcich všetky zložky osobnosti človeka. Aktivity lesnej pedagogiky prebiehajú najčastejšie priamo v prírode. Svojimi aktivitami dopĺňa vedomosti o životnom prostredí, jeho ochrane a trvalo udržateľnom rozvoji (NLC – ÚLPV Zvolen, 2009). Vychádza z princípov humanistického vzdelávania a je založená na holistickom prístupe – zameriava sa nielen na získavanie poznatkov, ale najmä na rozvoj celej osobnosti (Marušáková et al., 2010). Deťom sa menia názory, postoje, správanie. Stávajú sa zodpovednejšími k životnému prostrediu, sú si vedomé svojej stopy na životnom prostredí a stávajú sa aj zodpovednejšie celkovo. Prínosmi lesnej pedagogiky sú (Vanyová, 2020):

  • Aktívnejší postoj k ochrane životného prostredia.
  • Rozvoj komunikačných schopností, logického myslenia, zmyslového vnímania prírody.
  • Spoznávanie vzťahov v ekosystéme lesa.
  • Pochopenie významu hospodárenia v lese.
  • Zavedenie nových prvkov do vzdelávacieho procesu – zážitkové hry.
  • Upevnenie vzťahov pedagóg – žiak aktívnym zapájaním do hier spolu so žiakmi.
  • Vyššia imunita – žiaci sú zvyknutí byť vonku za každého počasia.

          Štúdie škandinávskych krajín skúmali mnoho aspektov pobytu detí v lesných materských školách, ako napríklad rozvoj motoriky, sociálne správanie, chorobnosť, vzťah k prírode, schopnosť koncentrácie, školská pripravenosť. Z výsledkov je zrejmé, že tieto deti oproti deťom z klasických materských škôl nič nestrádajú, naopak majú možnosť sa po všetkých stránkach zdravo rozvíjať (Kapuciánová, 2010). Dôkazom úspešnosti lesnej pedagogiky už v materských školách je aj ich popularita a podpora štátom v zahraničí (napríklad Nemecko). Desiatky štúdií z celého sveta ukazujú (Daniš, 2016), že pravidelné trávenie času vonku výrazne vplýva na minimalizovanie deficitu pozornosti u detí, prirodzene tlmí hyperaktivitu, podporuje schopnosť učiť sa, kreativitu a duševné zdravie, ako aj emocionálnu pohodu. Hry vonku zvyšujú u detí schopnosť riešiť problémy, sústrediť sa a učiť sa sebadisciplíne. Deti sú viac spoločenské, dokážu lepšie spolupracovať, sú flexibilnejšie a sebavedomejšie. K emocionálnym výhodám patrí nižšia agresivita.

          Navrhujeme, aby v prvej a druhej etape nového vzdelávacieho systému bola deťom umožnená slobodná hra v prírode, ako aj lesná pedagogika na výlučne dobrovoľnej báze. Ďalšími alternatívami v mestskom prostredí, kde môže byť problém zabezpečiť plnohodnotnú lesnú pedagogiku, či slobodnú hru v prírode, môže byť príklad z Berlína, kde uprostred obytných štvrtí sa nachádza desať detských fariem s hospodárskymi zvieratami (Gažovičová, 2016). Detské farmy uprostred veľkomesta nenahradia pobyty v lese ani na vidieku, umožňujú však uprostred mesta naučiť deti láske k zvieratám a spoznávaniu prírody. Ďalším príkladom, aj keď zatiaľ len v teoretickej rovine, je projekt, za ktorý získal veľký úspech holandsko-taliansky tím v medzinárodnej architektonickej súťaži (Oh, 2016). Vytvorili koncept materskej škôlky, ktorý u detí presadzuje návrat k tradičnému spôsobu výroby potravín a pestovaniu vlastného ovocia a zeleniny. Autori projektu v ňom prelínajú hru, prírodu a techniku, a to všetko kombinujú do troch prístupov: Učeniu sa od prírody, učeniu sa technológiám a prax. Na základe prístupov by sa deťom objasnili základné mechanizmy prírody, ktoré by sa prepájali na dnešný moderný technologický svet. To všetko by sa podporilo praxou.