Detské jasle

Úvod Prvá etapaDetské jasle

Detské jasle sú zariadenie starostlivosti o deti do 3 rokov veku dieťaťa. V starom (súčasnom) vzdelávacom systéme možno v detských jasliach poskytovať starostlivosť najviac o 12 detí v jednej dennej miestnosti[1]. Detské jasle vznikli a aj stále slúžia ako opatrovňa pre malé deti do 3 rokov (t. j. batoľatá) zamestnaných matiek. Už teda z ich samotnej podstaty vyplýva, že neslúžia na efektívne vzdelávanie detí. Prečo? Pretože nevznikli pre potreby detí a pre ich kognitívny a sociálny vývoj.

Štúdia z Veľkej Británie sledujúca 3 000 batoliat preukázala, že v mozgu batoliat sa počas prvých dvoch rokov vytvárajú nové štruktúry ako reakcia na lásku a nežnú opateru. Ak batoľa nezažije takúto intenzívnu lásku v ten pravý čas, spomínané štruktúry mu v mozgu vôbec nevzniknú[2]. Vedci tvrdia, že sociálne a akademické schopnosti dieťaťa môžu byť úplne potlačené do dospelosti, ak dieťa nedostáva v tomto období citlivú opateru a prístup[3].

Iní vedci skúmali vplyv materskej škôlky na akademické schopnosti, medziľudské vzťahy, sebakontrolu a agresiu. Výskum zahrňujúci 14 000 detí z rôzneho prostredia ukázal, že u detí, ktoré začínali so škôlkou vo veľmi nízkom veku, pozorovali vedci vyšší výskyt problémového správania. Čím viac času trávili deti mimo materinskej starostlivosti v priebehu prvých 4 až 5 rokov života, tým horšie bolo ich správanie. Absencia rodiča však nebola kľúčovým momentom k spusteniu takéhoto správania. Deti, ktoré trávili čas napríklad v starostlivosti starých rodičov alebo opatrovateliek, problémy so správaním nemali[4]. Schopnosť ovládať svoje emócie a následný výstup sa začína prejavovať až vo veku 7 až 10 rokov[5]. Preto si deti síce dokážu navzájom poskytnúť množstvo sociálnych skúseností, no ako učitelia nie sú veľmi kompetentní kvôli svojej nevyspelosti. Tým, že sa učia pozorovaním a napodobňovaním, preberajú jeden od druhého nielen pozitívne, ale aj negatívne vzorce správania.

Nórski vedci urobili analýzu obrovskej databázy 75 000 batoliat z Nórska. Výsledky potvrdili, že čím viac hodín trávia batoľatá v detských jasliach, tým horšie je ich správanie[6]. V Amerike zisťovali vedci z Národného inštitútu detského zdravia a rozvoja (NICHD), ako vplýva dĺžka času stráveného v detských jasliach na batoľatá. V štúdii monitorujúcej 1 000 batoliat uviedli, že ak boli batoľatá v jasliach 30 hodín týždenne, až trojnásobne viac z nich (17 %) malo problémy v správaní, kým pri pobyte menej ako 10 hodín, toto percento kleslo na 6 %[2].

Výskumy boli robené v minulosti aj v Československu, kde batoľatá trávili bežne čas v celodenných, či celotýždenných jasliach. Záver detských psychológov bol: „Tie, ktoré boli vystavené príliš dlhému pobytu v kolektívnych zariadeniach, vykazovali jasné známky citovej deprivácie.“[7] (Pozn.: Citovou depriváciou trpia aj deti vyrastajúce s rodičmi, ktorí sa im dostatočne nevenujú.)

Z výskumov vyplýva, že batoľatám v detských jasliach sa viac vyplavuje stresový hormón sérotonín. Vedci predpokladajú, že chronický stres, ktorému sú batoľatá neustále dlhodobo vystavené, negatívne ovplyvňuje ich zdravie aj vo vyššom veku. V detstve vplýva negatívne na vývoj mozgu, narúša fungovanie imunitného systému a rast hormónov, spôsobuje zápaly v tele, znižuje kardiovaskulárnu reaktivitu. Viac než štyri hodiny denne v detských jasliach spôsobí taký nárast sérotonínu, aký detský organizmus nedokáže odbúrať[8]. Znamená to, že batoľa žije v trvalom strese. Vedci predpokladajú, že dôvodom nie je neprítomnosť rodiča, ani iný spánkový režim. Prikláňajú sa k tomu, že batoľatám chýba prístup k blízkej osobe. Ľahko si vybudujú vzťah k niekomu, kto sa o nich stará, keď vlastní rodičia nie sú prítomní, napríklad babka s dedkom, či opatrovateľky. Na druhej strane je pre nich náročné naviazať sa na opatrovateľa v detských jasliach alebo pedagóga v škôlke, ktorý môže byť prepracovaný, môže mu chýbať potrebná empatia či energia, môže mať na starosti príliš veľa detí, alebo sa pedagógovia môžu často striedať.

Názor, že detské jasle negatívne vplývajú na deti, podporuje množstvo odborníkov, napríklad Steve Biddulph, terapeut a autor svetovo najpopulárnejších kníh o rodičovstve, detská psychologička Penelope Leach, autorka britského výskumu Rodiny, deti a starostlivosť o deti, či pedagóg Marek Herman, ktorý sa celý život zaoberá výchovou malých detí[2], ako aj uznávaný český špeciálny pedagóg a expert na predškolskú zrelosť dieťaťa a problematiku výchovy detí Jiří Halda[9].

Navrhujeme, aby sa v novom vzdelávacom systéme detské jasle úplne zrušili a miesto nich štát viac  podporoval domácu starostlivosť o deti do 3 rokov viď Dodatok 1.

 

 

[1] https://www.epi.sk/zz/2008-448

[2] http://www.telegraph.co.uk/news/uknews/3337272/My-warning-to-parents-is-simple-one-in-five-children-put-into-nursery-early-will-develop-mental-health-problems.html

[3] http://onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1111/cdev.12325/abstract

[4] http://web.stanford.edu/~sloeb/papers/How%20Much%20Too%20Much.pdf

[5] http://www.education.com/reference/article/emotional-development/

[6] http://www.hms.harvard.edu/cldp/pub/pdfs/Zachrisson_et_al_2013_CD.pdf

[7] http://www.rodicevitani.cz/skola-a-ucitele/predskolni-vzdelavani/laska-na-pridel/

[8] https://www.babyweb.sk/je-dobre-dat-dieta-do-jasli

[9] https://www.dobrenoviny.sk/c/154905/psycholog-jiri-halda-materske-skolky-a-jasle-nevznikli-pre-deti-je-to-ludsky-vymysel