Detské jasle

Úvod OrganizáciaDetské jasle

„Výchova, ktorú dáva nežná a cnostná matka, má na našu budúcnosť práve taký vplyv ako skvelé prirodzené vlohy.“ – Gaius Julius Caesar

 

Detské jasle sú zariadenie starostlivosti o deti do 3 rokov veku dieťaťa. V súčasnom vzdelávacom systéme možno podľa § 32b (5) zákona č. 448/2008 Z. z. v detských jasliach poskytovať starostlivosť najviac o 12 detí v jednej dennej miestnosti. Detské jasle vznikli, a aj stále slúžia, ako opatrovňa pre malé deti do 3 rokov zamestnaných matiek. Už teda z ich samotnej podstaty vyplýva, že neslúžia na efektívne vzdelávanie detí, pretože nevznikli pre potreby detí a pre ich kognitívny a sociálny vývoj.

          Vedecké štúdie ukazujú, že detské jasle sú pre deti škodlivé. V mozgu detí sa totižto počas prvých dvoch rokov života vytvárajú nové štruktúry ako reakcia na lásku a nežnú opateru (Schore, 2000). Ak dieťa nezažije takúto intenzívnu lásku v ten pravý čas, ak dieťa nedostáva v tomto období citlivú opateru a prístup, spomínané štruktúry mu v mozgu vôbec nevzniknú a sociálne a akademické schopnosti dieťaťa môžu byť úplne potlačené do veku dospelosti (Raby et al., 2015). U detí, ktoré začínali so škôlkou vo veľmi nízkom veku, pozorovali vedci vyšší výskyt problémového správania. Čím viac času trávili deti mimo materinskej starostlivosti v priebehu prvých 4 až 5 rokov života, tým horšie bolo ich správanie. Absencia rodiča však nebola kľúčovým faktorom k spusteniu takéhoto správania. Deti, ktoré trávili čas napríklad v starostlivosti starých rodičov alebo opatrovateliek, problémy so správaním nemali (Loeb et al., 2007). Schopnosť ovládať svoje emócie a následný výstup sa začína prejavovať až vo veku 7 rokov (Pons, Harris, de Rosnay, 2004). Preto si deti síce dokážu navzájom poskytnúť množstvo sociálnych skúseností, no ako učitelia nie sú veľmi kompetentní kvôli svojej nevyspelosti. Tým, že sa učia pozorovaním a napodobňovaním, preberajú jeden od druhého nielen pozitívne, ale aj negatívne vzorce správania. Vedci z amerického Národného inštitútu detského zdravia a rozvoja potvrdili, že dĺžka času stráveného v detských jasliach má priamoúmerný negatívny vplyv na správanie detí (NICHD, 2003). Výskumy boli robené v minulosti aj v Československu, kde malé deti trávili bežne čas v celodenných, či celotýždenných jasliach. V záujme štátu bolo totiž prevziať všetku starostlivosť o dieťa, aby jeho matka mohla nastúpiť čo najskôr do zamestnania. Záver detských psychológov bol, že deti vystavené príliš dlhému pobytu v kolektívnych zariadeniach vykazovali jasné známky citovej deprivácie. Zdôrazňujú však, že citovou depriváciou trpia aj deti vyrastajúce s rodičmi, ktorí sa im dostatočne nevenujú (Goldberger, 1963). Tieto závery viedli k predĺženiu materskej dovolenky a zákazu nočnej práce žien.

          Stres u malých detí sa meria pomocou hladiny kortizolu, stresového hormónu, ktorý deti počas dňa produkujú. Bežne jeho hladina kolíše podľa denného rytmu, teda ráno po zobudení je vysoká a následne klesá, najnižšia je na sklonku dňa, pred spaním. Stres však túto prirodzenú krivku mení. Jeho vplyvom stúpa hladina kortizolu bez ohľadu na to, či je ráno, obed alebo večer. Množstvo údajov jasne potvrdzuje, že pokiaľ deti sú doma, hormonálna krivka zodpovedá zdravému vývoju, teda ráno stúpa a cez deň klesá. Ak však idú do jaslí alebo škôlky, tento vzorec sa mení a zvýšený kortizol sa objavuje aj počas dňa (Geoffroy et al., 2006). Znamená to, že dieťa žije v trvalom strese. Vedci predpokladajú, že dôvodom nie je neprítomnosť rodiča, ani iný spánkový režim. Prikláňajú sa k názoru, že deťom chýba prístup k blízkej osobe. Ľahko si vybudujú vzťah k niekomu, kto sa o nich stará, keď vlastní rodičia nie sú prítomní, napríklad babka s dedkom, či opatrovateľky. Na druhej strane je pre nich náročné naviazať sa na opatrovateľa v detských jasliach alebo pedagóga v škôlke, ktorý môže byť prepracovaný, môže mu chýbať potrebná empatia či energia, môže mať na starosti príliš veľa detí, alebo sa pedagógovia môžu často striedať. Vedci zistili, že napriek pretrvávajúcej bolestnej skúsenosti dieťaťa sa fyziologické zmeny znižujú a minimalizuje sa aj riziko trvalého poškodenia, ak má dieťa nablízku podporu niekoho, komu na ňom úprimne záleží (Carroll et al., 2013). Chronický stres, ktorému sú malé deti neustále dlhodobo vystavené, negatívne ovplyvňuje ich zdravie aj vo vyššom veku. Od narodenia do veku 3 rokov môže mať stres obzvlášť nepriaznivý vplyv na vývoj mozgu (NRC & IOM, 2009). Toxický stres detstve vplýva negatívne na vývoj mozgu a narúša fungovanie imunitného systému. Dôsledkom toho sú tieto deti potom v dospelosti vystavené vysokému riziku mnohých zdravotných následkov vrátane kardiovaskulárnych chorôb, rakoviny, astmy a depresie (Johnson et al., 2013). Z metaanalýzy vytvorenej zo 16 štúdií vedci vyvodili závery, že tí, ktorí prežívali chronický stres počas detstva, majú až dvojnásobné riziko depresií v dospelosti (Nanni, Uher, Danese, 2012). A aj keď sú už dospelí dlhší čas mimo prostredia, ktoré v nich vyvolávalo v detstve toxický stres, v reakciách na bežné problémy, ako napríklad hádky, sklamania, čakanie v zápchach, prežívajú vysokú mieru stresu (Banihashemi et al., 2015). Toto má za následok negatívny dopad na vzťahy, fyzické aj mentálne zdravie.

          Navrhujeme v novom vzdelávacom systéme úplne zrušiť detské jasle a miesto nich by mal štát viac podporovať domácu starostlivosť o deti do 3 rokov, napríklad predĺžením a zvýšením materskej a rodičovskej dovolenky.