Zážitkové vzdelávanie

Úvod Druhá etapaZážitkové vzdelávanie

„Škola si myslí, že žiak vie to, čo sa naučil. Omyl. Vie to, čo zažil.“ – Milan Hejný

 

Spôsob vyučovania v súčasnom vzdelávacom systéme je veľmi neefektívny, pretože žiaci z neho nemajú zážitok. Prostriedkom vzdelávania by mal byť zážitok s využitím metód na báze prieskumu či výskumu podporenými témami s dôrazom na učenie v teréne, ktoré sú skutočné, zaujímavé a dôležité pre žiakov každodenný život. Pristupovať k predmetom "živo" prostredníctvom zážitkov sa snaží napríklad Freinetovská pedagogika (UNESCO, 1993). Freinet bol propagátorom tzv. "živej matematiky". Matematika mala byť pre neho prostriedkom na chápanie sveta a nie jednoduchou vedeckou disciplínou, v ktorej sa žiaci majú učiť zložité vzorce a poučky, pre ktoré si nemôžu predstaviť žiadne konkrétne využitie a praktickú aplikáciu. Matematika má preto byť používaná v rôznych praktických činnostiach, má popisovať fyzikálne zákonitosti, byť využívaná na počítanie produkcie alebo na kalkuláciu predajnej ceny a podobne. K tomuto Freinetovu prístupu sa postupne prikláňa mnoho odborníkov z rozličných odborov.

          Ďalšou Freinetovskou technikou je pracovne-orientované čítanie. Aj tu kládol Freinet dôraz na schopnosť aplikovať čítanie v skutočných situáciách, keď nejde o otrocké prečítanie tém odtrhnutých od reality, ale o čítanie, ktorého cieľom je pochopiť zmysel textu. Rovnako tak treba pristupovať k ostatným predmetom ako história, geografia, biológia, chémia, atď. Žiakom sa treba snažiť priblížiť učivo nie prostredníctvom bifľovania dát a informácií, ktoré zvyčajne čoskoro po ich naštudovaní zabudnú, ale prostredníctvom praktických aplikácii, napríklad popisom miestnej fauny a flóry, návštevou múzeí, zoologických záhrad, praktických ukážok fungovania rôznych strojov, atď. Takéto informácie sú pre deti mnohokrát oveľa lepšie zapamätateľné a deti sú následne schopné spojiť si s nimi aj ďalšie informácie z iných príbuzných odborov.

          Inou inovatívnou vzdelávacou metódou založenou na zážitkoch, ktorá sa dostala aj na Slovensko, sú Fenomény sveta. Tie sa do slovenských škôl dostali v pilotnom projekte Expedícia Fenomény sveta v školskom roku 2018/2019. Fenomény sveta sa tiež zameriavajú aj na interdisciplinárne prepojenie (viď bod 3.11). Ide o vzdelávaciu metódu, pri ktorej žiaci nezískavajú informácie izolovane, v rámci jednotlivých školských predmetov, ale podľa zvolenej témy. Vďaka tomu získavajú poznatky v súvislostiach, čo je spôsob, akým by mali neskôr pozerať na problémy a ich riešenie aj v bežnom živote. Vzdelávací obsah Fenoménov sveta tvoria tlačené materiály plné pestrých aktivít, ktoré sú doplnené o videá BBC, interaktívne cvičenia na precvičovanie učiva a vzdelávaciu hru. Žiaci sa vďaka obsahu vzdelávacích materiálov učia analyzovať informácie, kriticky myslieť, prezentovať svoje názory podložené argumentami a diskutovať s ostatnými. Vďaka tomu rozvíjajú svoju kreativitu, učia sa pracovať v tíme, zlepšujú sa ich komunikačné zručnosti či schopnosť čítať a počúvať s porozumením. Až 94 % oslovených učiteľov potvrdilo, že Fenomény sveta rozvíjajú kreativitu, tímovú spoluprácu a kritické myslenie (Burjan, 2019).

         V novom vzdelávacom systéme by sa vo všetkých oblastiach malo vzdelávať praktickou formou a čo najviac priblížiť získané poznatky reálnemu svetu.