Vekovo heterogénna skupina

Úvod Druhá etapaVekovo heterogénna skupina

„Skutočný postup procesu vývoja detského myslenia sa uskutočňuje nie od individuálneho k socializovanému, ale od sociálneho k individuálnemu.“ – Lev Semionovič Vygotskij

 

V súčasnom vzdelávacom systéme sa žiaci rozdeľujú do ročníkov a tried podľa biologického veku. Takéto delenie však je neprirodzené a znižuje efektivitu vzdelávania. Neurovedci už najmenej od 70. rokov minulého storočia konštatujú, že každý ľudský, a teda aj detský mozog, je iný, a to je darom pre vývoj celej spoločnosti. Jedinci sú rozdielni, existuje viacero druhov inteligencie a každý je v každej na inej úrovni, preto rozdeľovať žiakov do skupín podľa biologického veku nemá žiadne vedecké opodstatnenie. Z historického, evolučného aj kultúrneho hľadiska je takáto prax nezvyčajná (Hrdy, 2005). Je nezmysel bezohľadne nútiť aby všetci vedeli rovnaké veci v rovnaký čas. Vekový rozdiel umožňuje deťom rozvíjať cez slobodnú spoluprácu vzájomné vzťahy nepoznačené súperením a súťaživosťou. Staršie deti sa spontánne delia o svoje vedomosti a zručnosti s mladšími, mladšie deti nachádzajú v prípade potreby pomoc a oporu vo svojich starších kamarátoch, nemusia sa hneď obracať na učiteľa. V 30. rokoch 20. storočia ruský vývojový psychológ Lev Semionovič Vygotskij popísal koncept, ktorý nazval "zóna najbližšieho vývoja". Definoval ju ako oblasť aktivít, ktoré dokáže dieťa zvládnuť vďaka spolupráci s ostatnými, ktorí sú zdatnejší, ale ktoré nedokáže zvládnuť samo alebo s deťmi na rovnakej úrovni vývoja. Vygotskij tvrdil, že deti sa učia najlepšie, ak sa stýkajú s deťmi v zóne ich najbližšieho vývoja (Vygotskij, 1978).

          Dôkazom efektívnosti zrušenia delenia žiakov na ročníky a triedy podľa biologického veku sú slobodné demokratické školy. Slobodnú demokratickú školu Sudbury Valley School navštevuje približne 170 až 200 žiakov, ktorých vekové spektrum je od 4 do 18 rokov. Žiaci sa počas celého dňa môžu voľne pohybovať po areáli školy a môžu sa s kýmkoľvek stýkať. Ak by chceli, mohli by sa stretávať len so svojimi rovesníkmi. To však väčšinou nerobia. Podľa zistení, viac ako 50 % interakcií sa deje medzi žiakmi, ktorých vekový rozdiel presahoval 2 roky a 25 % interakcií s vekovým rozdielom viac ako 4 roky (Gray, Feldman, 1997).

          Na základe týchto poznatkov navrhujeme v novom vzdelávacom systéme nerozdeľovať deti, žiakov ani študentov v žiadnej etape podľa biologického veku do nejakých ročníkov a tried. Taktiež materská škola by sa mohla nachádzať aj v budove základnej školy.