Súťaženie

Úvod Druhá etapaSúťaženie

„Kreatívny človek je motivovaný túžbou dosiahnuť, a nie túžbou poraziť ostatných.“ – Ayn Rand

 

Ďalším veľmi populárnym nástrojom vonkajšej motivácie v súčasnom vzdelávacom systéme je súťaživosť. Súťaže sa v školách bežne považujú za nástroj zvyšovania výkonu, no nie je to prirodzené. Súťaživosť však nepatrí medzi prirodzené ľudské potreby a jej pretlak v životoch detí môže mať viac negatív ako pozitív. Súťažou máme na mysli „situáciu, v ktorej dva alebo viac jedincov alebo skupín usiluje o rovnaký cieľ, ale dosiahnuť ho môžu len niektorí“ (Nováčková, 2011). Ak teda jeden vyhrá, znamená to, že niekto iný prehrá. Súťaženie je špecifická forma vonkajšej motivácie, ktorej cieľom je získanie odmeny – buď priamo nejaká výhra, alebo víťazstvo samé. Činnosť je často iba prostriedkom na získanie tejto odmeny a mechanizmom je porovnávanie sa s druhými.

          Psychologička Jana Nováčková považuje na základe existujúcich psychologických poznatkov vychádzajúcich z reálnych experimentov za najvýznamnejšie riziká súťaží (Nováčková, 2011):

  • Vytváranie návyku na vonkajšiu motiváciu.
  • Učenie odvodzovať pocit vlastnej hodnoty od výkonu.
  • Učenie vnímať druhých ako súperov a prekážku vlastného úspechu.
  • Blokovanie rozvoja zručností pre kooperatívnu prácu.
  • Ohrozenie modálneho vývoja z dôvodu náchylnosti k podvodom a podrazom.
  • Zvyšovanie agresivity a negatívneho ovplyvňovania vzťahov medzi žiakmi.

          Viacero vedeckých štúdii preukázalo, že súťaženie priamo ničí vnútornú motiváciu (Deci et al., 1981; Vallerand, Gauvin, Halliwell, 1986). Následky súťaženia sa zvyknú prejavovať vo forme frustrácie, sklamania, zníženom sebavedomí, závisti, narušení vzťahov, podvodov, vylúčení slabých z kolektívu, vyhýbanie sa určitým činnostiam (Nováčková, 2014). Ani tímové súťaže nemajú pozitívne dôsledky, pretože v tomto prípade učíme deti spolupracovať proti niekomu, nie pre niečo (Nováčková, 2014). Navrhujeme, aby v novom vzdelávacom systéme bol zákaz akéhokoľvek súťaženia.

          Na rozdiel od súťaže, v prírode je možné pozorovať konkurz, ktorého cieľom je vybrať toho najschopnejšieho jedinca zo všetkých spĺňajúceho zmysluplné požiadavky, ktorý následne ukáže určitý výkon, vedie skupinu a určuje jej smer. Kým v súťaži sa nájdením víťaza všetko končí, po skončení konkurzu sa na rozdiel od súťaže všetka práca pre víťaza ešte len začína. Konkurz má tiež zmysel nielen pre účastníkov, ale aj pre ďalšiu skupinu ľudí (Nováčková, 2014).