Spolupráca medzi školou a rodinou žiaka

Úvod Druhá etapaSpolupráca s rodičmi

„Škola je zodpovedná za zle vychované deti. Rodičom patrí zásluha za deti dobre vychované.“ – Alexi Alexejev

 

Rodina a škola sú dva najvýznamnejšie atribúty pri výchove a vzdelávaní. Často aj od ich vzájomných vzťahov závisí pohľad dieťaťa a neskôr mladého človeka na svet. Ovplyvňujú jeho správanie, postoje, aj hierarchiu hodnôt. Preto navrhujeme v novom vzdelávacom systéme užšiu spoluprácu rodičov so školou pri riešení problémov, priame zapájanie sa rodičov do procesu vzdelávania, na exkurziách a počas mimoškolských aktivít. Dôležité je aj spoločné zdieľanie radostí svojich detí a možnosť zúčastňovať sa do určitej miery na budovaní školského spoločenstva. Snahou školy by malo byť vtiahnuť rodičov priamo do diania v škole, do zdieľania spoločných radostí, do riešenia spoločných problémov vo výchove a vzdelávaní ich detí, do ozajstnej spolupráce v prospech detí. Vzťah rodič–učiteľ musí byť aj o niečom viac ako len o problémoch. V škandinávskych krajinách napríklad rodičia chodia učiť svoje deti a ich spolužiakov mimoškolským aktivitám, alebo sa umožňujú využívať rodičom s deťmi priestory školy aj na voľnočasové aktivity. Robia sa podujatia, na ktorých sú vítaní nielen rodičia, ale aj širšia rodina. V Amerike zase existujú školy, ktoré neprijímajú nových žiakov bez toho, aby ich rodičia neabsolvovali špecializované rodičovské školenia. Vysvetľujú im na nich, kedy ich dieťa môže byť v škole úspešné, akú významnú rolu pri tom zohrávajú práve oni – rodičia a ako dokážu byť počas školského roka deťom oporou (Gránska, 2018). Takéto rodičovské školenia by mali byť súčasťou aj nového vzdelávacieho systému. Výhodou spolupráce s rodičmi je, že informácie o dieťati môžu pomôcť predísť problémom. Učiteľ spätne získa obraz o rodinnom prostredí, o zdravotnom stave dieťaťa a buduje si k žiakovi individuálny prístup.

          Na pôde Harvardskej Univerzity sa uskutočnilo niekoľko výskumov, ktoré dokazujú, že zapojenie rodiny do života školy podporuje úspech detí v každom veku. Táto spolupráca slúži aj ako prevencia problémov, s ktorými sa deti stretávajú – zlyhanie v škole, násilie, kriminalita. Vzťah rodič–škola buduje sociálne a rodičovské zručnosti. Deti sa učia akademicky rásť, zapájajú sa do spoločenských aktivít (Kreider, 2006). Škola preto musí viac iniciovať zapájanie rodičov do vzdelávacieho procesu. Na to rodičom, či iného člena rodiny musí byť vytvorený nárok na pracovné voľno, podobne ako voľno z dôvodu lekára.