Školské zhromaždenie – zákonodarný orgán školy

Úvod Druhá etapaŠkolské zhromaždenie

„V skutočnosti sa deti učia rozhodovať tým, že robia rozhodnutia, nie tým, že vykonávajú príkazy.“ – Alfie Kohn

 

Zapájanie žiakov do organizovania školy v súčasnom vzdelávacom systéme je formou študentských rád. Je to forma zastupiteľskej demokracie. Žiaci by sa mali v novom vzdelávacom systéme plne zapájať do organizovania školy formou demokracie, avšak nemyslíme tým zastupiteľskú demokraciu. Dokonca nemyslíme tým ani priamu demokraciu. Základným pilierom školy by mala byť participatívna demokracia. Tá sa na rozdiel od zastupiteľskej demokracie, ale aj priamej demokracie vyznačuje tým, že „demokratické mechanizmy sa nezužujú a nevyčerpávajú na samotné hlasovanie – k tomu dochádza až v prípade, ak nie je možná dohoda“ (Chmelár, 2011). Dôraz sa kladie na spoločné zvažovanie, racionálnu diskusiu medzi všetkými členmi školy zameranú na pochopenie, nie konflikt, pričom nesúhlas nie je potláčaný. Princíp je však jasný – vždy a všade, keď to žiak chce, mu systém musí umožniť vstúpiť do rozhodovacích procesov, musí mu vychádzať v ústrety, nie klásť mu prekážky. Nikto sa nemôže hanbiť za svoj hlas. A nikto zaň nesmie byť prenasledovaný. To je základný princíp vyspelej demokratickej spoločnosti. Ak sa niekto bojí zverejniť svoj hlas a obhájiť si svoje rozhodnutie, tak je niekde chyba. Ak chceme mať zodpovedných jedincov v demokratickej a slobodnej spoločnosti, nestačí ich to učiť na občianskej náuke a podobne. Musíme im tú zodpovednosť a možnosť demokraticky, rovnocenne a slobodne sa rozhodovať dať! Ak sú z detí väzni, nemôžu vytvoriť slobodnú spoločnosť.

          Základným správnym orgánom školy v novom vzdelávacom systéme by malo byť školské zhromaždenie skladajúce sa zo všetkých žiakov a personálu školy. Toto zhromaždenie by sa schádzalo raz až dva krát týždenne a fungovalo by podľa systému jeden človek = jeden hlas. Školské zhromaždenie by vytváralo všetky pravidlá, rozhodovalo o školských nákupoch, zriaďovalo žiacke výbory, dozeralo na každodenný chod školy. Šesťročné deti by mali v týchto všetkých oblastiach rovnaký hlas ako dospelí. Podľa princípu participatívnej demokracie každému hlasovaniu by predchádzala celoškolská spoločná diskusia. Výhodami takéhoto riadenia školy je aj zvýšenie záujmu žiakov o školské spoločenstvo, vedie deti k zodpovednému prístupu k svojmu životu aj k svetu, pomáha im nadobúdať zručnosti, ktoré im umožnia podieľať sa zmysluplne na živote spoločnosti a dáva im možnosť zažiť, že môžu svet okolo seba pozitívne premieňať. Takéto školské zhromaždenia úspešne fungujú v slobodných demokratických školách.

          Školské zhromaždenie by tiež nakladalo s financiami (nie so všetkými, ale s väčšinou, o ostatnom rozhoduje vedenie školy), čím by sa zlepšila ich finančná gramotnosť. Škola by mala mať tiež rezervný fond pre lektorov. Ak by teda medzi žiakmi bol veľký záujem o určitú oblasť poznania a zručností, nemal by byť problém k tomu zaistiť špecializovaného lektora. Samozrejme, všetky rozhodnutia školského rozhodnutia musia byť v súlade s platnými zákonmi a predpismi štátu.

          Pri zamestnaní nového člena personálu by mala táto osoba prvé dva roky len ročnú zmluvu o ktorej obnovení by rozhodovalo práve školské zhromaždenie tajným hlasovaním, podobne ako v Sudbury Valley School (Gray, 2012), ale na rozdiel od Sudbury Valley School by bola po dvoch rokoch táto zmluva trvalá. Školské zhromaždenie by však malo kedykoľvek právo prepustiť akéhokoľvek člena personálu, ak tak rozhodne po tom, ako to niekto navrhne.