Sebariadené vzdelávanie

Úvod Druhá etapaSebariadené vzdelávanie

„Cieľom vzdelania je pripraviť mladých, aby sa vedeli vzdelávať počas svojho života.“ – Robert Maynard Hutchins

 

V súčasnom vzdelávacom systéme prebieha vzdelávanie vo veľmi autoritatívnom prostredí. Je to preto, že náš súčasný systém má základy v Prusku v období druhej polovici 18. storočia. Vznikol pre potreby začínajúcej priemyselnej revolúcie. Podstatou tohto systému bola, a žiaľ aj stále je, disciplína, poslušnosť a autoritárstvo. Vzdelávanie ale nemôže prebiehať v autoritatívnom prostredí! Už psychologička Alice Millerová, odborníčka na autoritatívne režimy, zo svojho štúdia nacizmu a sovietskeho komunizmu vyvodila, že diktatúry sa rodia vtedy, ak deti vyrastajú v autoritatívnom prostredí, v ktorom sa silne uplatňujú krajné podoby kontroly a disciplíny. V prípade nacistického Nemecka Millerová tvrdí, že Hitler by sa nikdy nedostal k moci, nebyť výchovných metód na prelome storočí, ktoré stavali na slepej poslušnosti a potlačovali kreativitu (Miller, 1998). Vzdelávanie by malo vychádzať z potrieb dieťaťa a nie dospelých. Učenie nepotrebuje nútenie. V skutočnosti nie je možné niekoho niečo naučiť proti jeho vôli. Nútenie v ľuďoch vyvoláva zlý pocit a odpor, čo má nepriaznivý efekt na ich vzdelávanie. Vzdelávanie je úzko spojené aj s výchovou, preto ak chceme mať slobodných jedincov budujúcich slobodnú spoločnosť, musia byť vzdelávaní v slobodnom prostredí. Preto v novom vzdelávacom systéme by nemali byť žiadne formy autoritárstva.

          Mal by sa klásť väčší dôraz na sebariadené vzdelávanie žiakov. Takéto vzdelávanie umožní nájsť si informácie k čomukoľvek, čo potrebujete a následne tieto informácie spracovať a využiť. Dáva schopnosť pochopiť čokoľvek si zaumienite a kedykoľvek to chcete. Navrhujeme, aby druhá etapa nového vzdelávacieho systému fungovala podľa princípov sebariadeného vzdelávania, respektíve ako slobodné demokratické školy typu Summerhill v Spojenom kráľovstve, či Sudbury Valley School a Alpine Valley v USA, De Kampanie Sudbury School v Holandsku, Jerusalem Democratic Sudbury School v Izraeli, alebo v Nemecku Neue Schule Hamburg a Demokratische Schule X. Celkovo je na svete niekoľko desiatok takýchto škôl. V nich majú žiaci úplnú slobodu organizovania svojho času, slobodu robiť, čo chcú, za predpokladu, že svojím chovaním nikoho neobmedzujú. Žiaci sa môžu, ale nemusia riadiť podľa svojho individuálneho programu. Pre reálne ukážky z fungovania slobodných škôl, ako aj hypotetická predstava vzdelávacieho procesu viď Dodatok 2.

          Štúdie dokazujú, že absolventi slobodných demokratických škôl po ukončení štúdia nemajú problém pokračovať v štúdiu na vysokej škole. Väčšina tých, ktorí šli na vysokú školu, nezaznamenala problémy dostať sa na školu podľa svojho výberu. Absolventi majú široké spektrum pracovných príležitostí a kariér. V reakcii na otázku, prečo si vybrali prácu, v ktorej sa nachádzali, 65 % hovorilo o svojej vášni pre prácu a radosti z nej a 42 % hovorilo o hodnote poskytovať službu ostatným. Ďalšie otázky ukázali, že absolventi všeobecne vidia primárne svoje osobné silné stránky ako zodpovednosť, sebavedomie, odhodlanie, schopnosť dobre komunikovať s ostatnými a vládu nad svojím vlastným životom (Greenberg, Sadofsky, Lempka, 2005). Ale hlavne vedú spokojný život, výskyt psychopatológie na rozdiel dospelými riadených vzdelávacích inštitúcií je minimálny. Netreba riešiť problémy so šikanovaním, pretože k nej niet dôvodu (Gray, Feldman, 2004).