Porovnávanie

Úvod Druhá etapaPorovnávanie

„Neporovnávaj svoj život so životom druhých ľudí. Ani slnko sa neporovnáva s mesiacom. Žiaria vždy vtedy, keď nadíde ich čas.“ – Stephanie J. Brown

 

V rámci vzdelávacieho systému sa často vyskytuje porovnávanie v rôznych podobách, napríklad dávanie jedného žiaka vyučujúcim za vzor ostatným žiakom, alebo porovnávanie sa žiakov medzi sebou. Viacero psychológov považuje porovnávanie sa za nebezpečné. Podľa psychologičky Kataríny Szabados Filasovej je porovnávanie zabijak sebavedomia, čo odôvodňuje vo svojej knihe „Srovnávání, zabiják vašeho sebevědomí“ (Szabados Filasová, 2017).

          Podľa psychologičky Jany Nováčkovej (Nováčková, 2010) dávanie jedného žiaka vyučujúcim za vzor ostatným žiakom v skutočnosti nepôsobí motivačne na ostatných žiakov, ale práve naopak – amotivačne. Dôvodom je, že nikdy nemôžu byť všetci najlepší, a ak niekto vie, že nikdy nebude v niečom tak dobrý ako druhý, vyvoláva to miesto motivácie frustráciu. Dôsledok toho môže byť sociálne vylúčenie, prípadne aj šikana žiaka, ktorý je dávaný za vzor vyučujúcimi a apatia voči danej činnosti alebo predmetu ostatnými žiakmi.

         Porovnávanie sa žiakov medzi sebou nesie so sebou riziko získania nereálneho sebahodnotenia, čo môže mať veľmi negatívny vplyv pre vytváranie dobrej sebaúcty (Nováčková, 2011). Aj keď sa zo strany vyučujúcich nedá úplne zabrániť porovnávaniu sa žiakov medzi sebou, majú možnosť ho minimalizovať. Za veľký problém v súčasnom vzdelávacom systéme považujeme stále verejné hodnotenie žiakov a študentov. Napríklad na základných a stredných školách sa žiaci stretávajú s hodnotením pred celou triedou. Na vysokých školách zase verejné zverejňovanie známok, či už prostredníctvom webovej stránky vyučujúceho, alebo poslaním hromadného mailu s menami.