Počítačové hry a videohry

Úvod Druhá etapaPočítačové hry a videohry

„Počítač je najpozoruhodnejší stroj, s akým sme sa kedy stretli. Je to ekvivalent bicyklu pre naše mysle.“ – Steve Jobs

 

Špecifické počítačové hry a videohry pomáhajú mozgu. Počas hrania dostáva náš mozog skutočný tréning. Mnohé videohry k víťazstvu vyžadujú abstraktné myslenie a vysokú úroveň pohotovosti. Hranie vhodných počítačových hier zvyšuje kognitívne schopnosti až o 20 % (Freeman, 2010). Ľudia sa rozhodujú o 27 % rýchlejšie (Rosser Jr. et al., 2007) a o 37 % sa menej mýlia (Rosser Jr. et al., 2007). Počítačové hry a videohry pomáhajú priestorovej predstavivosti (Spence, Feng, 2010), percepcii (Freeman, 2010; Bejjanki et al., 2014), pracovnej pamäti (schopnosti udržať si v pamäti určitý počet informácií naraz), kritickému mysleniu a riešeniu problémov (Rieber, 1996). Hranie videohier taktiež zvyšuje kognitívnu flexibilitu (Glass, Maddox, Love, 2013). Deti, ktoré predtým veľmi neprejavovali záujem o čítanie a písanie, získavajú vďaka textovej komunikácii v rámci internetových počítačových hier schopnosť zrozumiteľne komunikovať na veľmi vysokej úrovni (Black, Steinkuehler, 2009). Počítačové hry a videohry pomáhajú žiakovi testovať hypotézy. Rovnako, ako žiak v laboratóriu, aj hráč počítačových hier musí prísť s určitou hypotézou, napríklad, musí skúšať a kombinovať dopravné prostriedky, ktoré má k dispozícii, aby sa čo najrýchlejšie dostal do cieľa. Ak jedna hypotéza nefunguje, hráč sa snaží tú svoju vylepšiť alebo vymyslieť novú (Gee, 2005). Tiež pomáhajú zdokonaľovať sa v cudzom jazyku, pomáhajú zlepšovať kreativitu, koordináciu a manažment. Taktiež špeciálne vyvinuté hry dokonca môžu pomôcť deťom s určitými zdravotnými problémami, napríklad deťom s poruchami zraku (Nyquist et al., 2016). Príkladom z praxe môže byť newyorská škola Quest to Learn založená na výučbe prostredníctvom digitálnych hier. Vzdelávací obsah je predstavený v podobe výziev na prekonanie. Učiteľ neodovzdáva obsah, ale spoluvytvára vzdelávacie prostredie (Mader, 2015).

         Nie je pravda, že počítačové hry a video hry sociálne izolujú. Psychológ John Velez z Texas Tech University vo svojom výskume zistil, že hranie kooperatívnych hier môže viesť ľudí k tomu, aby boli viac spoločenskí aj v reálnom živote. Dokonca jeho výskum ukazuje, že tí, ktorí hrali kooperatívne, sa správali ľudskejšie nielen ku spoluhráčom, ale aj k protivníkom (Velez, 2015).

          Umožnenie hrania výlučne len špecifických počítačových hier a videohier s preukázaným pozitívnym vzdelávacím efektom a súčasne neznázorňujúce kriminálne jednanie s beztrestnými následkami by malo byť tiež súčasťou nového vzdelávacieho systému.