Motivácia

Úvod Druhá etapaMotivácia

„Na svete je jedna reč, ktorej všetci rozumejú. Je to jazyk nadšenia, vecí urobených s láskou a chuťou, túžbou dosiahnuť to, o čom snívame alebo čomu veríme.“ – Paulo Coelho

 

Prečo človek koná to, čo koná? Nech je odpoveď na túto jednoduchú otázku akákoľvek, ide o nejakú formu motivácie. Samotné slovo „motivácia“ je odvodené od slova „motív“, ktoré pochádza zo starolatinského „motivum“ znamenajúce „pohnútka, popud“ (Králik, 2015). Motivácia môže mať rôzny pôvod. Fundamentálne separovanie na základe pôvodu motivácie je na vonkajšiu a vnútornú motiváciu. Vonkajšou motiváciou je „vonkajší popud zapojiť sa do špecifickej činnosti, najmä motivácia vyvstávajúca z očakávania trestu alebo odmeny“ (APA, 2020a) a vnútornou motiváciou je „popud zapojiť sa do špecifickej činnosti, ktorý pochádza z potešenia z činnosti samotnej, a nie kvôli akejkoľvek externej výhode, ktorá by mohla byť získaná.“ (APA, 2020b) Prípadne aj popud pochádzajúci zo zmysluplnosti daného konania, t. j. to, čo konáme, nám nemusí prinášať potešenie, ale „sme presvedčení, že je to tak správne, zodpovedá to tomu, čo sme prijali za svoje, s čím súhlasíme, čo má pre nás zmysel“ (Nováčková, 2001). Špecifickým typom motivácie je amotivácia predstavujúca absenciu vonkajšej alebo vnútornej motivácie. Martin Kuruc z Centra pedagogického výskumu Univerzity Komenského definuje amotiváciu ako „stav celkovo chýbajúceho úmyslu konať z vlastnej vôle“, t. j. ľudia „danú aktivitu nevykonávajú v plnom rozsahu alebo konajú mechanicky, tzn. bez toho, aby sa zamýšľali nad tým, čo práve ro­bia“ (Kuruc, 2017).

          Separovanie na vonkajšiu a vnútornú motiváciu však nedokáže úplne vždy popísať príčiny ľudského konania, o čom svedčí aj nejednotnosť v definícii vnútornej motivácie. Preto teória organizmickej integrácie sa snaží vysvetliť ľudské konanie separovaním podľa typu regulácie. Rôzne typy regulácií v sebe zahŕňajú rôznu mieru tzv. zvnútornenia, a teda podiel vnútornej motivácie na príčine ľudského konania (Kuruc, 2017). Teória organizmickej integrácie rozlišuje nasledujúce typy regulácií (Kuruc, 2017):

  • Externá regulácia – uspokojenie vonkajšej požiadavky, napríklad snaha získať odmenu, alebo vyhnúť sa trestu.
  • Introjikovaná regulácia – uspokojenie vnútornej požiadavky, napríklad snaha získať ocenenie, alebo vyhnúť sa pocitu hanby.
  • Identifikovaná regulácia – stotožnenie sa s povinnosťou, napríklad uvedomenie si študenta, že vzdelanie je určitou hodnotou v jeho živote.
  • Integrovaná regulácia – ohodnotenie činnosti alebo hodnoty v zhode s jeho osobne podporovanými hodnotami, cieľmi a potrebami, napríklad stotožnenie sa ľudí s vojenskými cieľmi svojej vlasti počas vojny.
  • Intrinsická regulácia – konanie z potešenia z činnosti samotnej.

          V súčasnom vzdelávacom systéme sa využívajú hlavne motivačné nástroje externej a introjikovanej regulácie, akými sú hodnotenie, tresty, odmeny, porovnávanie a súťaženie. Z prieskumu Martina Kuruca (Kuruc, 2017) vyplynulo, že 40,1 % žiakov bolo motivovaných externou reguláciou, t. j. snahou vyhnúť sa trestu alebo získať odmenu a 32,7 % žiakov bolo motivovaných introjikovanou reguláciou, t. j. snahou vyhnúť sa nepríjemným pocitom hanby a viny alebo snahou získať ocenenie a pochvalu. Na základe všeobecného chápania toho, čo je vonkajšia motivácia, možno jednoznačne skonštatovať, že až 72,8 % žiakov (motivovaných externou a introjikovanou reguláciou dohromady) bolo motivovaných vonkajšou motiváciou. Ďalších 20,4 % žiakov bolo motivovaných identifikovanou reguláciou, t. j. uvedomením si, že vzdelanie je určitou hodnotou v ich živote a len 6,8 % slovenských žiakov bolo motivovaných intristickou reguláciou, t. j. potešením z poznávania, a aj to vrátane alternatívnych škôl s Waldorfskou alebo Montessori pedagogikou.    V prípade výlučne štátnych škôl bolo intristickou reguláciou motivovaných len 4,6 % žiakov a ďalších 19,6 % bolo motivovaných identifikovanou reguláciou (Kuruc, 2017), kým v alternatívnych školách bolo intristickou reguláciou motivovaných až 24,6 % a rovnaký počet bol motivovaný aj identifikovanou reguláciou (Kuruc, 2017). Ak sa pod vnútornú motiváciu v širšom zmysle rozumie intristická a identifikovaná reguláciou dohromady, možno skonštatovať, že v alternatívnych školách bolo motivovaných vnútornou motiváciou 49,2 % žiakov, čo je približne dva krát toľko, ako v štátnych školách. Analogické výsledky ako Martin Kuruc zaznamenala aj Alžběta Gilíková pre Českú republiku, ako súčasť praktickej časti jej diplomovej práce (Gilíková, 2014), teda problém s motiváciou nie je len špecifickým prípadom Slovenska, napríklad v nedostatočnej kvalite vyučujúcich, zlého technického zabezpečenia, v zlom nastavený učebných osnov, atď.

          Vzdelávanie by malo byť a musí byť postavené výlučne na vnútornej motivácii. Navrhujeme, aby v novom vzdelávacom systéme neexistovalo známkovanie, porovnávanie, či hocičo, čo súvisí s vonkajšou motiváciou. Pokiaľ budú učitelia žiakov akokoľvek hodnotiť, žiaci sa budú snažiť naplniť očakávania učiteľov a nebudú sa snažiť stanoviť si a naplniť svoje vlastné očakávania.