Kinestetické učenie

Úvod Druhá etapaKinestetické učenie

Starý (súčasný) vzdelávací systém je založený na domnienke, že učenie sa odohráva len v našej hlave. Neuropsychologické výskumy posledných desaťročí však potvrdzujú názory, že učenie sa neodohráva len v našej hlave. Významnú úlohu telesnej aktivity pri rozvoji poznávacích schopností potvrdzuje súčasná neuropsychológia. Pohyb tela od najrannejšieho detstva významne ovplyvňuje procesy myslenia. Preto by mali byť do vyučovania zaraďované aktivity, ktoré využívajú telo v procese učenia v súvislosti s preberaným vyučovacím obsahom.

Kinestetické učenie zlepšuje ukladanie informácií do dlhodobej pamäte a ich uchovanie je až o 68 % lepšie. Fyzická aktivita podporuje aj činnosť mozgu. Zásobuje ho glukózou, kyslíkom a zväčšuje nervové spojenia, čím uľahčuje učenie[52]. Výsledky štúdie výskumníkov z Copenhagenskej univerzity jasne ukázali, že mnoho detí na základných školách sa zlepšilo v riešení matematických úloh, ak bol súčasťou inštrukcií pohyb celého tela[53].

Mozgovú aktivitu možno ovplyvniť pohybom, ako ukazujú aktuálne štúdie – a rôzny pohyb má vplyv na rôzne oblasti mozgu. Uvedieme si niekoľko príkladov. Na zlepšenie pamäti pôsobí aeróbne cvičenie, vďaka ktorému sa podľa štúdií na všetkých vekových skupinách zväčšuje štruktúra hipokampe[54]. Pohyb zlepšuje tiež sústredenie – holandským školákom sa vo výskume zlepšila pozornosť, keď bolo vyučovanie poprekladané dvadsaťminútovými blokmi aeróbneho cvičenia[55]. Na amerických školách testovali vplyv športových hodín po vyučovaní, ktoré pomohli žiakom odolávať rušivým faktorom, udržať pozornosť a lepšie si informácie zapamätať[56]. Aj desaťminútové cvičenie na koordináciu, ako napríklad hádzanie s dvoma loptami, zlepšilo nemeckým žiakom koncentráciu[57]. Iná štúdia potvrdila pozitívny vplyv chôdze na divergentné myslenie, t. j. na kreatívne myšlienkové procesy, ktoré podporujú predstavivosť a generujú nápady[58]. Pohyb má vplyv tiež samozrejme na náladu, znižuje úroveň stresu a spomaľuje starnutie[59].

Pohyb detí pomáha aj zdraviu a práve každodenné nehybné sedenie je pre žiakov nebezpečné. Americkí školáci strávia pohybom v priemere len 18 minút denne a preto od 70. rokov minulého storočia vzrástol počet obéznych detí vo veku medzi 6 až 11 rokmi viac ako trojnásobne[60]. Do súvislosti s nedostatkom voľného pohybu dávajú vedci tiež zvyšujúcu sa mieru agresie, hnevu a problémov so správaním medzi deťmi[61]. Z tohto dôvodu musia mať žiaci zaručenú slobodu pohybu.

Aj nedávna reforma školstva v Dánsku z roku 2014 sa okrem nových teoretických inštrukcií sústredila aj na dôležitosť telesnej aktivity detí, a to najmä počas prvého a na začiatku druhého stupňa základnej školy.

 

 

[52] http://www.rodinka.sk/predskolak/skola-21-storocia/vysoko-efektivne-ucenie-podla-s-kovalikovej/

[53] http://journal.frontiersin.org/article/10.3389/fnhum.2016.00645/full

[54] https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/24029446

[55] https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/26724833

[56] https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/25266425

[57] https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/18602754

[58] https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/24749966

[59] https://www.theguardian.com/education/2016/jun/18/how-physical-exercise-makes-your-brain-work-better

[60] http://files.eric.ed.gov/fulltext/ED509807.pdf

[61] http://timeoutfromtesting.org/kindergarten_8pagesummary.pdf