Hodnotenie

Úvod Druhá etapaHodnotenie

„Trvá to tak približne šesť týždňov, kým sa u prvákov z vnútornej motivácie učiť sa, stane vonkajšia motivácia – zberateľstvo známok.“ – Jana Nováčková

 

V metodických pokynoch č. 21/2011 Čl. 3 (2) a č. 22/201 Čl. 1 (1) Ministerstva vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky sa uvádza, že hodnotenie žiaka je nevyhnutná súčasť výchovno-vzdelávacieho procesu, ktorá má informatívnu, korekčnú a motivačnú funkciu“, teda motivácia je jedna z primárnych funkcií hodnotenia. Hodnotenie je preto najvýznamnejší motivačný činiteľ v edukačnom procese, avšak miesto toho, aby dopĺňala vnútornú motiváciu, ju nahrádza. Dôkazom toho je aj prieskum Martina Kuruca, ktorý ukázal, že až 72,8 % žiakov je motivovaných vonkajšou motiváciou (Kuruc, 2017).

          Z výskumu psychologičky Jennifer Crocker z Michiganského inštitútu pre sociálny výskum (Crocker, 2002) vyplýva, že až 80 % študentov stavia sebahodnotenie na práve študijných úspechoch a má to negatívny dopad na ich mentálne zdravie. Podľa analýzy Alfie Kohn rôznych psychologických štúdií majú známky tendenciu znižovať záujem študentov o čokoľvek, čo sa učia, podnecovať k vynaloženiu iba najnevyhnutnejšieho úsilia a znižujú kvalitu myslenia (Kohn, 2011).

         Kým hodnotenie v štátnych školách je založené na číselnom vyjadrení, prípadne písmenami alebo stručným slovom, hodnotenie v alternatívnych školách je s obsiahlejšími komentármi, ktoré individuálnejšie hodnotia žiakov. Avšak hodnotenie žiakov či už číslami, alebo písmenami s komentármi, je podľa výskumu Anastasiye A. Lipnevichovej a Jeffreya K. Smitha prekážkou k autentickej reflexii (Lipnevich, Smith, 2008). Podľa danej štúdie podrobná, špecifická a opisná spätná väzba, ktorá sústreďuje pozornosť žiakov na ich prácu a nie na seba, je najvhodnejším druhom informácií, ktoré by sa mali žiakom poskytovať. Z tohto dôvodu by mal byť prístup v novom vzdelávacom systéme zameraný na to, ako sa konkrétny žiak zlepšuje, a nie do akej „škatuľky“ patrí.

         Vedci zistili, že kritická spätná väzba ľuďom v rozvoji nepomáha (Kluger, DeNisi, 1996). Dôvodom je, že spätná väzba či kritika, hoci aj pozitívna, je často príliš vágna a nekonkrétna, takže ten, komu je venovaná, si z nej vlastne nič nevezme. Experimentálne sa preukázalo, že pokiaľ študent požiada o radu a nie o spätnú väzbu, takmer vždy dostane oveľa konkrétnejšiu odpoveď o tom, čo je na jeho výkone dobré a čo nie. Z toho dôvodu vedci odporúčajú žiadať skôr rady, ako svoj výkon zlepšiť, než len všeobecné zhodnotenie práce (Jaewon et al., 2019). Preto navrhujeme, aby v novom vzdelávacom systéme bolo akékoľvek hodnotenie nahradené radami.