Domáce úlohy

Úvod Druhá etapaDomáce úlohy

„Môj život je čierna diera nudy a zúfalstva.“

„Takže si v podstate robíš domáce úlohy.“

„Ako som povedala, čierna diera.“

– Kiersten White

 

V súčasnom vzdelávacom systéme učitelia už od základných škôl až po vysoké školy využívajú povinné domáce úlohy ako jeden z nástrojov ich výučby. Povinné domáce úlohy však žiakov oberajú o čas, nič ich nenaučia a hlavne ich amotivujú!

          Od roku 1880 tu bolo bezpočetné množstvo výskumov o povinných domácich úlohách a ich účinkov na deti. Profesor psychológie a neurovedy Harris Cooper viac ako 25 rokov analyzoval vplyv domácich úloh na úspech detí. V roku 1989 publikoval analýzu 120 štúdií na túto tému (Cooper, 1989) a v roku 2006 analýzu ďalších 60 štúdií (Cooper, Jorgianne, Patall, 2006). Táto jeho rozsiahla analýza mnohých výskumov priniesla vierohodný záver, že povinné domáce úlohy naozaj nemajú pozitívny dopad na výsledky detí na základnej škole. Naviac priniesla zistenie, že negatívne vplývajú na postoj detí voči škole. Najlepšie sa žiaci učia, keď majú vysokú vnútornú motiváciu, povinné domáce úlohy však v skutočnosti žiakov nielenže nemotivujú, ale dokonca amotivujú sa venovať danej oblasti. Navyše podľa Armina Himmelratha, žurnalistu v oblasti vedy a vzdelávania a autora knihy „Domáce úlohy, nie ďakujem!“, nútia žiakov klamať, aby sa vyhli represiám či už zo strany učiteľov alebo rodičov, a to dokonca už v druhej triede (Vogt, 2015). Povinné domáce úlohy tak podľa Armina Himmelratha prispievajú k čiernej pedagogike.

          Domáce úlohy vraj deti vedú k zodpovednosti. Povinné domáce úlohy však dávajú žiakom len falošný pocit zodpovednosti, pretože deti si nebudujú túto zodpovednosť samostatne, ale k úlohám sú nútení. Tvorenie zodpovednosti tak stráca svoj význam. Odborníci tvrdia, že pred dosiahnutím veku 11 rokov sa má zodpovednosti učiť, ale iným spôsobom, nie povinnými domácimi úlohami (Shumaker, 2016). Pre dieťa to môže byť napríklad starostlivosť o domáce zvieratko a podobne. Vyrastanie v domácnosti so zvieraťom podporuje u dieťaťa zdravý vývoj kognitívnych schopností, manuálnych zručností, je spojený s vyššou dávkou zodpovednosti, spoľahlivosti a ľudskosti. Výskumy potvrdili, že deti, ktoré vyrastajú v domácnosti so zvieracím spoločníkom majú vyššiu sebadôveru, vyššiu mieru empatie, lepšie komunikačné zručnosti, nižšiu hladinu stresového hormónu kortizolu a nižší level krvného tlaku (NIH, 2018).

          Dobré vzťahy v rodine, voľná hra alebo spoločné večerné čítanie sú veci, ktoré majú priamy pozitívny dopad na učenie dieťaťa, jeho pamäť, sústredenie i správanie. Silný pozitívny vplyv rodiny na úspech dieťaťa potvrdzuje čoraz viac výskumov. Povinné domáce úlohy však budovaniu dobrých vzťahov v rodine naozaj nenapomáhajú. Často žiak sám domácu úlohu nevie, a tak žiada o pomoc rodičov. Vo všeobecnosti prítomnosť povinných domácich úloh má negatívny vplyv na život rodín, znižuje čas potrebný na rodinné aktivity, znižuje kvalitu rodinných interakcií a transformuje „školské problémy“ na „rodinné problémy“ (Dudley-Marling, 2003). Väčšina rodín robí povinné domáce úlohy pod stresom a s nechuťou, čo pomerne často vyvrcholí hádkou, plačom či dokonca bitkou.

          Psychika človeka však vplýva aj na jeho fyzické zdravie. Stres má množstvo somatických symptómov ako poruchy spánku, bolesti hlavy, bolesti na hrudníku, strata chuti do jedla, problémy so žalúdkom a iné (Beňačka, 2015). Prieskumy ukazujú, že až 56 % žiakov považuje domáce úlohy za hlavný stresujúci faktor, pričom len menej ako 1 % uviedlo, že domáce úlohy nie sú stresujúcim faktorom (Galloway, Conner, Pope, 2013). Napríklad mamička menom Bunmi Laditan žijúca v kanadskom Montreale sa na sociálnych sieťach podelila o svoju skúsenosť. Jej dcéra bola domácimi úlohami tak zavalená, že sa u nej začali prejavovať fyzické symptómy ako bolesť hrudníka či budenie sa uprostred noci. Po tom, ako psychologička dieťaťu diagnostikovala preťaženie, mama škole oznámila, že jej dcéra už domáce úlohy robiť nebude – respektíve, že ich radikálne obmedzí (Laditan, 2017). Vedci tiež zistili, že príliš veľa času stráveného domácimi úlohami znamená, že žiaci si neuspokojujú svoje vývojové potreby alebo si nepestujú ďalšie dôležité životné zručnosti. Žiaci tiež s väčšou pravdepodobnosťou potom opustili svoje záľuby a tým strácajú možnosť sa rozvíjať v oblasti, v ktorej by mohli vynikať (Galloway, Conner, Pope, 2013).

          V poslednom rade neostáva žiakom pri množstve domácich úloh čas na to byť dieťaťom. Žiak základnej školy, najmä prvého stupňa, je to totiž stále viac dieťaťom ako študentom. Keď príde zo školy, potrebuje k optimálnemu osobnostnému vývoju iné činnosti. Potrebuje hru, oddych, šport alebo iné záujmové činnosti. Toto pochopili aj vo Fínsku. Vyučovanie je tu relatívne krátke a deti sa venujú po škole mimoškolským aktivitám, pretože vo Fínsku veria, že dôležité učenie sa deje práve mimo školských tried (Choi, 2014). Domáce úlohy tu deti majú len zriedkavo alebo veľmi časovo krátke na základných školách v porovnaní s inými krajinami (WISE Channel, 2013). Vo Fínsku veria, že deti by mali mať čas byť deťmi. Čas na hru a priateľov po škole je v tomto veku veľmi dôležitý. Príkladmi vzdelávacích systémov, kde to funguje aj bez povinných domácich úloh, je mnoho, okrem slobodných demokratických škôl aj Montessori systém. Montessori systém je jedným z tých, ktorý pokladá voľný čas dieťaťa za veľmi potrebný pri jeho zdravom vývoji. Domáce úlohy preto deti na základnej škole nedostávajú. Vzdelávací proces sa sústredí na to, aby sa deti všetko potrebné učili v škole a vo voľnom čase sa mohli venovať svojim záľubám.

          Navrhujeme preto zákaz zadávania povinných domácich úloh vo vzdelávacom procese.