Cieľ druhej etapy vzdelávacieho systému

Úvod Druhá etapaCieľ druhej etapy

„Je dôležité nechať deti, aby sa niekedy nudili. Je to cesta, ako sa učia byť kreatívne.“ – Kim Raver

 

Ľudia vnímajú nudiace sa dieťa ako niečo zlé, čoho by sme sa mali vyvarovať, a keď to nastane, tak je to známka nejakého zlyhania. Obava z nudy môže byť pre mnohých ľudí argumentom pre nútené učenie štýlom: „Ak sa nudíš, tak ja ti dám prácu.“ Ale práve v tej chvíli totiž musíme premýšľať o tom, čo nás vlastne baví, ako chceme svoj čas v škole využiť. V tú chvíľu si začíname uvedomovať, že iba my sami sme zodpovední za svoj život a že ak sme nešťastní, je to v nás a nie v ostatných. Všetky externe pridelené činnosti nás len ochraňujú pred poznaním seba samého. Nuda rozvíja detskú predstavivosť a predstavivosť plodí nové nápady a kreativitu. Pritom je preukázané, že práve v čase, keď nič nerobíme, prichádzame na tie najlepšie nápady. Kreativita sa najviac rozvíja vtedy, keď robíme veci len pre potešenie. Záleží práve na tom potešení a nie až tak veľmi na samotnom výsledku (Goleman, Kaufman, Ray, 1992). Práve súčasný vzdelávací systém je príčinou potláčania kreativity, čo potvrdil výskum amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír, v ktorom zisťovali, prečo ich raketoví vedci neboli dostatočne kreatívni. Spravili výskum na deťoch vo veku 5 rokov a zistili, že 98 % detí dosahovalo úroveň kreativity, ktorú by sme označili za geniálnu, avšak v dospelosti už len 2 %. Následnou analýzou zistili, že príčinou potláčania kreativity bolo práve školstvo (Land, Jarman, 1992).

          Účelom druhej etapy nového vzdelávacieho systému by nemalo byť získanie kvanta faktov, ale skôr sebapoznanie, aby žiak zistil, čo ho baví, na čo má vlohy, čomu by sa chcel v budúcnosti venovať. Každý z nás má špecifické predpoklady pre istú oblasť či typy činností. Hlavnou úlohou školy v druhej etape nového vzdelávacieho systému by malo byť tento skrytý potenciál každého jedného žiaka odhaliť a maximálne rozvinúť. V súčasnom vzdelávacom systéme sú žiaci neustále zaťažovaní rôznymi predmetmi, ktoré ich nebavia, neustálym testovaním a povinnými domácimi úlohami, takže žiaci nemajú veľa času na to, aby sa skutočne mohli venovať tomu, čo ich baví, a preto veľká časť žiakov ani po skončení strednej školy nevie, akým smerom sa chce uberať. Škola by mala dať žiakom príležitosť poznať samé seba, svoje silné a slabé stránky, naučiť sa sebaregulácii, rozvinúť svoju sebaúctu, ktorá je tou najlepšou prevenciou najrôznejších patologických javov. Takisto vyznať sa v sociálnych vzťahoch, nadobudnúť komunikačné a sociálne zručnosti. Iba tak budú zo žiakov rozumní, zodpovední a aktívni členovia spoločnosti, ktorí budú vnútorne vyrovnaní a šťastní.

          Žiaci druhej etapy nového vzdelávacieho systému zrejme nebudú mať všeobecné teoretické vedomosti ako žiaci zo škôl súčasného vzdelávacieho systému, ale majú priestor pre sebarealizáciu, sebaobjavovanie, skúšanie bez strachu z chýb. Je im daný veľký priestor pre rozvíjanie schopností, v ktorých sú dobrí, pre skúmanie oblastí, ktoré ich naozaj zaujímajú. Práve v dosiahnutí hĺbky v určitej špecializácii sa môžu uplatniť v živote a robiť to, čo ich baví a v čom sú najlepší.