Cieľ druhej etapy vzdelávania

Úvod Druhá etapa Cieľ druhej etapy

Ľudia vnímajú nudiace sa dieťa ako niečo zlé, čoho by sme sa mali vyvarovať a keď to nastane, tak je to známka nejakého zlyhania. Obava z nudy môže byť pre mnohých ľudí argumentom pre nútené učenie štýlom: „Ak sa nudíš, tak ja ti dám prácu.“ Ale práve v tej chvíli totiž musíme premýšľať o tom , čo nás vlastne baví, ako chceme svoj čas v škole využiť. V tú chvíľu si začíname uvedomovať, že iba my sami sme zodpovední za svoj život a že ak sme nešťastní, je to v nás a nie v ostatných. Všetky externe pridelené činnosti nás len ochraňujú pred poznaním seba samého[38]. Nuda rozvíja detskú predstavivosť a predstavivosť plodí nové myšlienky a kreativitu. Pritom je dokázané, že práve v čase, keď nič nerobíme, prichádzame na tie najlepšie myšlienky. Kreativita sa najviac rozvíja vtedy, keď robíme veci len pre potešenie. Záleží práve na tom potešení a nie až tak veľmi na výsledku[39]. Ako povedala americká herečka Kim Raver: „Je dôležité nechať deti, aby sa niekedy nudili. Je to cesta, ako sa učia byť kreatívne.“

Americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) pred vyše 40 rokmi zisťoval, prečo ich raketoví vedci neboli dostatočne kreatívni. Spravili výskum na 1 600 deťoch vo veku 5 rokov a zistili, že 98 % detí dosahovalo úroveň kreativity, ktorú by sme označili za geniálnu, avšak v dospelosti už len 2 %. Zistili, že príčinou potláčania kreativity bolo práve školstvo[40].

Preto účelom druhej etapy vzdelávacieho systému by nemalo byť získanie kvanta faktov, ale skôr sebapoznanie, aby žiak zistil, čo ho baví, na čo má vlohy, čomu by sa chcel v budúcnosti venovať. Každý z nás má špecifické predpoklady pre istú oblasť či typy činností. Hlavnou úlohou školy v druhej etape vzdelávacieho systému by malo byť tento skrytý potenciál každého jedného žiaka odhaliť a maximálne rozvinúť.

V starom (súčasnom) vzdelávacom systéme boli žiaci neustále zaťažovaní rôznymi predmetmi, ktoré ich nebavili, neustálym testovaním a domácimi úlohami, takže žiaci nemali veľa času na to, aby sa skutočne mohli venovať tomu, čo ich baví, a preto veľká časť žiakov ani po skončení strednej školy nevie, akým smerom sa chce uberať. Okrem sebapoznávania sa je dôležité, aby sa zo žiakov stali rozumní, zodpovední a aktívni členovia spoločnosti, tiež dôležitou prioritou je vychovať dobrých ľudí vysokej mravnej úrovne, ktorí budú vnútorne vyrovnaní a šťastní.

 

 

[38] http://hynjin.blogspot.cz/2014/06/neue-schule-hamburg-rekapitulace.html

[39] https://eduworld.sk/cd/jaroslava-konickova/2936/vedci-postupne-zistuju-co-znizuje-kreativitu-deti

[40] https://kapital-noviny.sk/1124-2/