Dodatok 7 – počítačové hry a videohry

Úvod Dodatky7 počítačové hry a videohry

Mnoho ľudí obmedzuje deti v hraní počítačových hier, videohier, či všeobecne v trávení času pri obrazovkách. Najbežnejšie výhrady voči počítačovým hrám sú:

1. spoločensky izolujú

2. deti kvôli nim netrávia toľko času vonku, čo vedie k obezite a chabému zdravotnému stavu

3. podporujú násilie medzi mladistvými, pokiaľ hry majú násilný obsah

Keď sa nad tým zamyslíme, tak aj čítanie kníh zodpovedá 1. a 2. bodu.

1. Štúdia centra Pew Research Center skonštatovala, že počítačové hry spoločensky neizolujú, ale slúžia deťom a mladým, aby sa vzájomne dokázali skontaktovať so svojimi rovesníkmi a ďalšími ľuďmi. Iný výskum zas zdokumentoval mnohé spôsoby, ako počítačové hry podporujú spoločenské interakcie a priateľstvá. Deti sa osobne spriatelia s ďalšími hráčmi počas hry. Rozprávajú spolu o svojej hre s ostatnými, učia sa stratégii a často sa len spolu hrajú v rovnakej miestnosti, po sieti alebo na internete[76]. Psychológ John Velez z Texas Tech University vo svojom výskume z roku 2015 zistil, že hranie tímových hier môže viesť ľudí k tomu, aby boli viac spoločenskí aj v reálnom živote. „Zdá sa, že kooperatívne hry majú najväčší vplyv na zníženie agresie voči iným ľuďom,“ uviedol v tlačovej správe. Pritom je podľa tejto štúdie preukázateľné, že po ukončení hry, jej účastníci rokovali s väčšou empatiou voči ostatným. Tí, ktorí hrali tímovo, sa správali ľudskejšie nielen ku spoluhráčom, ale aj k protivníkom[125].

2. Systematický prieskum ukázal, že priemerný hráč počítačových hier je fyzicky zdatnejší, menej náchylný k obezite, s vyššou pravdepodobnosťou sa venuje aj hrám vonku, je spoločenskejší a spoločensky lepšie prispôsobený ako jeho priemerný rovesník, ktorý počítačové hry nehrá. Rozsiahla štúdia v štyroch Holandských mestách ukázala, že deti, ktoré mali počítač a/alebo televíziu vo svojej vlastnej izbe sa významne viac hrali vonku ako ich rovesníci, ktorí nemali takýto súkromný a jednoduchý prístup k počítaču alebo televízii. Iné štúdie zistili spojitosť medzi závislosťou od hier a nadváhou, introvertnosťou a sklonmi k depresii. Teda všeobecne platí, že všetkého veľa škodí[76].

3. Čo sa týka násilia, tak skenovanie mozgu zistilo, že násilné videohry môžu pozmeniť mozgové funkcie u zdravých mladých mužov už po jednoduchom týždni hrania a potláčajú aktivitu v oblastiach spájaných s emočnou kontrolou[75]. Pomocou funkčnej magnetickej rezonancie (fMRI) zistili, že na emócie a empatiu vyvolávajúce stimuly reagujú mozgy dlhoročných nadšencov násilných hier rovnako ako mozgy ľudí, ktorí takéto hry nehrávajú vôbec[126]. Ak teda negatívne účinky hrania násilných videohier na vnímanie alebo správanie hráčov vôbec existujú, budú zrejme len krátkodobé.

A teraz k pozitívnym účinkom. Čím ďalej, tým početnejšia výskumná obec naznačuje, že hranie zlepšuje kreativitu aj schopnosť rozhodovania a vnímania. Celá rada kontrolovaných výskumných štúdií dokumentuje kladný vplyv počítačových hier na rozvoj psychiky.

1. Hranie vhodných počítačových hier zvyšuje kognitívne schopnosti až o 20 %[74].

2. Ľudia, ktorí hrajú akčné videohry a počítačové hry, sa rozhodujú o 27 % rýchlejšie ako iní, bez toho aby sa zhoršila správnosť či presnosť ich rozhodnutí, skôr naopak, ešte sa o 37 % mýlia menej[72].

3. Opakované pokusy ukázali, že hranie rýchlych akčných počítačových hier značne zvyšuje skóre hráčov počas testov priestorovej predstavivosti vrátane tých, ktoré sa používajú ako súčasť štandardných IQ testov[76].

4. Iné štúdie naznačujú, že určité typy počítačových hier zvyšujú skóre pri testoch pracovnej pamäti (schopnosť udržať v pamäti určitý počet informácií naraz), kritického myslenia a riešenia problémov[76].

5. Hráči sú o 50 % lepší v plánovaní a rozpoznávaní detailov. Navyše deti, ktoré hrajú hry, majú silnejšiu mozgovú kôru[72].

6. Postupne sa hromadia dôkazy o tom, že deti, ktoré predtým veľmi neprejavovali záujem o čítanie a písanie, získavajú vďaka textovej komunikácii v rámci internetových počítačových hier schopnosť zrozumiteľne komunikovať na veľmi vysokej úrovni[76].

7. Skúsení hráči dokážu venovať pozornosť viac ako šiestim veciam naraz bez toho, aby boli zmätení, zatiaľ čo "nehráči" pojmú len štyri veci naraz[75],[72].

8. Profesor vzdelávania James Paul Gee hovorí, že hranie počítačových hier je podobné ako práca a riešenie vedeckých problémov. Rovnako ako študent v laboratóriu aj hráč počítačových hier musí prísť s určitou hypotézou, napríklad, musí skúšať a kombinovať dopravné prostriedky, ktoré má k dispozícii, aby sa čo najrýchlejšie dostal do cieľa. Ak jedna hypotéza nefunguje, hráč sa snaží tú svoju vylepšiť alebo vymyslieť novú[77]. Vzdelávací potenciál počítačovej hry Minecraft analyzuje server Remake Learning. Hráči v Minecraft nebojujú s príšerami ani nesúťažia s protivníkmi, ale budujú objekty a postupne si vytvárajú celé herné prostredie. Hra má otvorený koniec a núti voliť si svoju vlastnú cestu, premýšľať mimo zabehnuté vzorce a skúšať veci znovu a inak. Vďaka tomu sa deti samy učia riešiť problémy a prekonávať prekážky. Hráči sú pritom odkázaní sami na seba[127].

9. Mnoho mladých ľudí potvrdzuje, že hranie počítačových hier v cudzom jazyku, sa im pomohlo v danom jazyku zlepšiť, či sa ho naučiť od základov.

10. Špeciálne vyvinuté hry môžu pomôcť deťom s určitými zdravotnými problémami, napríklad deťom s poruchami zraku. Nová štúdia publikovaná vedcami, zaoberajúcimi sa poruchami zraku, z University of Rochester a Vanderbilt University zistila, že u detí so slabým zrakom možno badať obrovské zlepšenia v periférnom videní, už iba po 8 hodinách tréningu, pomocou špeciálnych detských videohier. Najviac prekvapujúci bol rozsah zlepšení, ktoré deti dosiahli a to, ako rýchlo boli tieto zlepšenia nadobudnuté a ako pretrvávala ich stabilita i po ročnom testovaní[128].

Praktické príklady hier: Logiku pri riešení problémov si dieťa nacvičí pri známych hrách, napríklad Angry Birds. Dieťa uplatňuje kreatívne nápady, skúša ako využiť všetky možnosti, ktoré má na to, aby bolo úspešné. Plánovanie a logistika sú ďalšími výhodami, plynúcimi z hrania rôznych hier. Hráč sa učí zbierať predmety v obmedzenom režime a musí sa rozhodnúť, čo bude pre využitie jeho zdrojov najlepšou možnosťou, takmer rovnako, ako v reálnom živote. Herní tvorcovia tvrdia, že strategická hra SimCity inšpirovala mnohých dospelých ľudí, aby sa venovali kariére spojenej s dekorovaním a zariaďovaním[77].


 

[72] https://www.gamesite.sk/ostatne/novinky/14288-10-dovodov-preco-je-hranie-hier-pre-cloveka-prospesne

[74] http://kotaku.com/5457590/us-navy-video-games-improve-brains-fluid-intelligence

[75] http://zdravie.pravda.sk/zdrava-dusa/clanok/26118-hranie-videohier-moze-byt-prospesne/

[76] http://www.slobodaucenia.sk/clanok/cim-je-hranie-pc-hier-pre-deti-prospesne

[77] https://eduworld.sk/cd/martina-pupavova/2161/pocitacove-hry-a-ich-benefity-pri-vyvoji-deti

[125] http://zoom.iprima.cz/novinky/zajimavosti/hrejte-drsne-strilecky-udela-z-vas-lepsi-lidi-doporucuji-psychologove

[126] http://journal.frontiersin.org/article/10.3389/fpsyg.2017.00174/full

[127] http://remakelearning.org/blog/2016/05/03/the-potency-of-peer-to-peer-learning/

[128] http://www.rochester.edu/newscenter/brain-training-video-games-help-low-vision-kids-see-better-201322/