Dodatok 2 – ukážky zo slobodných demokratických škôl

Úvod Dodatky2 ukážky zo slobodných demokratických škôl

1. Neue Schule Hamburg – Každý deň prebieha hodina nemčiny, často majú maľovanie, počítanie, alebo sofistikovanejšiu matematiku, dopĺňanú chémiou a fyzikou. Všetko je dobrovoľné. Nikto nemá povinnosť naučiť sa čítať a rovnako sa to každý časom naučí, pretože čítanie sa stále javí ako užitočná vec. Predmety sa rôzne prelínajú, pomenované sú preto, aby bolo jasné, že deti nie sú o niečo ochudobnené. Celkom obľúbený je dejepis. Na niektoré predmety prichádzajú pozvaní externisti. Škola má fond pre týchto lektorov, ktorý nie je plne využívaný. Ak by teda bol medzi žiakmi veľký záujem o určitý odbor, nie je problém dohodnúť špecializovaného lektora. Väčšinou však túto problematiku zvládnu deti naštudovať samy cez internet, pomocou kníh alebo akokoľvek inak, či sa tejto úlohy chopí niektorý z interných lektorov. Externistom je napríklad vyučovaná biológia. Pri stole sedeli spoločne lektor a štyria žiaci. Všetci zapálene diskutovali, dumali nad funkciu ľudského oka. Zároveň tým rozoberali vnímanie farieb, spôsob digitálneho zobrazovania televízneho prenosu a ako to všetko súvisí s vlnením a ako to súvisí so zvukom atď. Viac TU.

 

2. Demokratische Schule X V spoločenskej miestnosti si starší chlapec vyplňoval pracovné listy z matematiky. Sprievodca si vedľa neho robil prípravu na hodinu. Keď chlapec potreboval, požiadal ho o pomoc a spoločne riešili zadanú úlohu a diskutovali o ďalších variantoch. V stolárskej dielni sa dal vidieť prirodzené učenie v procese tvorby. Stál tam sprievodca s približne sedemročným žiakom, ktorý si vyrábal vešiak z dreva. Spoločne ho merali pravítkom a chlapec počítal násobky dvoch, pretože chcel mať háčiky v rozmedzí dvoch centimetrov. Na hodinu matematiky prišli dve študentky. V miestnosti sedel ešte jeden starší žiak, ktorý si vyplňoval svoje pracovné zošity a nevenoval výučbe pozornosť. V priebehu hodiny niekoľkokrát prišlo pár menších detí, ktoré vzápätí zase odišli. Dievčatá riešili rovnice s dvomi neznámymi. Najskôr im bola látka vysvetlená, potom spolu so sprievodcom počítali príklady a popritom sa podľa potreby pýtali. Na príkladoch pracovali vo dvojiciach. Viac TU.

 

3. Summerhill – Hraný film o tom, ako to v danej škole funguje si môžete pozrieť TU.

 

4. Jerusalem Democratic Sudbury School – podrobný popis o škole si môžete prečítať TU.

 

Hypotetická predstava vzdelávacieho procesu: V škole je určitý počet žiakov zaoberajúcich sa biológiou. Žiaci sú rôzneho veku, niektorí sú už skúsenejší, niektorí sa len teraz začínajú tejto oblasti venovať. Spoločne sa dohodnú, kedy budú mať kurz biológie a podľa toho sa vytvárajú individuálne rozvrhy. Nováčikom učiteľ ponúkne, ktoré tematické okruhy by sa mohli učiť a podľa toho, čo žiaci chcú, tým začne. Začne napríklad s popisom miestnej fauny a flóry. Učiteľ nevykladá učebnú látku, ako tomu je v súčasnom vzdelávacom systéme, ale snaží sa, aby sa žiaci čo najviac zapájali, napríklad formou hier a zážitkovo. Taktiež sa ich snaží postupne viesť k sebavzdelávaniu. Čím je žiak starší, tým sa viac vzdeláva sám. Učiteľ mu radí a vedie ho ako kouč a mentor, vysvetlí mu, keď niečo nevie pochopiť, poradí mu, kde by dané informácie mohol získať. Žiaci pracujú podľa svojho tempa, určujú si rytmus práce a oddychu. V praxi to vyzerá tak, že každý žiak alebo malé skupinky žiakov, robia čosi iné. Učiteľ pomáha podľa potreby. Učiteľ sa tiež snaží viesť žiakov k tomu, aby si pomáhali navzájom, poväčšine to ide spontánne. Jedna skupinka žiakov môže diskutovať nad funkciu ľudského oka a učiteľ sa ich snaží viesť kladením otázok o vnímaní farieb, o spôsobe digitálneho zobrazovania televízneho prenosu a ako to súvisí s vlnením a to zas ako súvisí so zvukom atď. Ďalšia skupinka sa zase pomocou rozšírenej reality sama učí anatómiu ľudského tela. Prezerajú si na telefóne, ako na lavici leží torzo tela a k nemu pridávajú alebo uberajú svaly, kosti atď., jednoducho skúmajú ľudské telo. Iní zase individuálne hrajú na počítači hru typu Zoo Tycoon, kde sa učia o zvieratách, alebo programujú aplikáciu o rastlinách v lokalite, atď. Spolupráca žiakov s ostatnými, či samoštúdium umožňuje učiteľovi venovať sa viac tým, ktorí to potrebujú