Dodatok 2 – fungovanie Montessori škôlky

Úvod Dodatky2 fungovanie Montessori škôlky

Pripravené prostredie je vybavené materiálom, ktorý zodpovedá mentálnej úrovni dieťaťa. Jednou z dôležitých vlastností pripraveného prostredia je, že všetko zariadenie je rozmermi prispôsobené deťom. V skrinkách, vo výške prístupnej všetkým deťom, sú uložené iba pomôcky a náradie, ktoré môžu deti používať. Pripravené prostredie vyzýva dieťa samé k činnosti. Je potrebné, aby miestnosti, v ktorých sa deti po celý deň pohybujú, boli esteticky zladené, výzdoba musí byť však veľmi jednoduchá a funkčná (náučného charakteru), aby zbytočne neodpútavala pozornosť dieťaťa.

Špecifikom Montessori metódy je používanie špeciálneho didaktického materiálu rozdeleného do niekoľkých skupín podľa schopnosti, ktorú rozvíja. Materiál dokáže vzbudiť pozornosť dieťaťa, je jasne štruktúrovaný, navzájom na seba nadväzuje a zároveň umožňuje vlastnú kontrolu chýb. Je umiestnený v otvorených policových skrinkách, kedykoľvek prístupný dieťaťu. Každá vec má určené miesto. Ak dieťa ukončí prácu s materiálom, je vedené k tomu, aby ho vrátilo na pôvodné miesto. Práca s materiálom spočívajúca v usporadúvaní, postupnosti, klasifikácii, porovnávaní a systematizácii, vedie dieťa ku koordinácii a kontrole pohybov a zároveň nastoľuje poriadok v jeho vnútri. Vďaka dômyselnému materiálu zapája do činnosti všetky zmysly, rozvíja svoju motoriku a zároveň vykonáva základné cvičenia inteligencie (učí sa rozlišovať, selektovať, porovnávať, abstrahovať a klasifikovať). Pracuje svojím vlastným tempom. Materiál mu umožňuje postupovať od jednoduchého k zložitejšiemu, od konkrétneho uchopenia k abstraktnému pochopeniu.

Učiteľ v Montessori škôlke je "dynamickým spojivom" medzi pripraveným prostredím a dieťaťom. Starostlivo pripravuje prostredie. Pracuje s jednotlivcami alebo so skupinkami. Do koncentrovanej činnosti dieťaťa nezasahuje, neopravuje chyby. Ak dieťa nepracovalo správne, učiteľ mu môže materiál ešte raz predviesť. Dieťa samé príde na to, kde spravilo chybu. Ak učiteľ vidí, že dieťa činnosť nezvláda, nekritizuje ho, ale odloží materiál s vedomím, že dieťa ešte nie je pre túto činnosť zrelé. Učiteľ nikdy negatívne nehodnotí snahu alebo výkon dieťaťa. Mohlo by ho to od danej činnosti odradiť. Montessori pedagóg na rozdiel od pedagóga tradičnej školy neorganizuje činnosť dieťaťa. Pripravuje prostredie, pozoruje dieťa, aby mohol vyjsť v ústrety jeho potrebám, predvádza mu prácu s novým materiálom. Vedie si záznamy o napredovaní dieťaťa o jeho problémoch a správaní k druhým. Učiteľ pomáha dieťaťu aby sa rozvíjalo svojimi vlastnými silami. Podporuje jeho nezávislosť a iniciatívu, vedie ho k samostatnosti, spočiatku v drobných praktických aktivitách, neskôr v práci s náročnejším didaktickým materiálom, podporuje vlastný názor a samostatný úsudok dieťaťa. Navonok niekedy pôsobí pasívne, na druhej strane sú na neho kladené vyššie nároky ako na učiteľa tradičného školského systému. Učiteľ by mal viesť dieťa bez toho, aby nechával príliš pocítiť svoju prítomnosť, ale zároveň musí byť pripravený k požadovanej pomoci. Nikdy nesmie vstupovať ako prekážka medzi dieťa a jeho skúsenosti. Aktívne vedenie prebieha nepriamo cez prípravu vekovo primeraného a podnetného prostredia, v udržiavaní láskyplnej pokojnej atmosféry plnej dôvery. Učiteľ vystupuje nie ako autorita, ale ako pomocník, opora[118].

 

 

[118] http://www.montessori.sk/home/montessori-pedagogika?PHPSESSID=43cf1a7e1a92421dcaf302e5a0f1988a